Vcelku dobrý deň opäť občania-priatelia, dnes opäť z ponitrianských Potuliek. Len neďaleko od minulej zastávky vo Veľkom Klíži sme sa teraz zastavili na ďalšom fascinujúcom mieste v obci Sádok pri Klátovej Novej Vsi. Na kopci Chríb nad obcou stojí ďalší z „mojich“ románskych kostolíkov. V čase, keď sme sa tam zatúlali kvitli púpavy a ovocné stromy, vyspevovalo množstvo včasne zaľúbených vtákov, tulácke vône, ktoré ma tak priťahujú vanuli zo všetkých strán a múry kostola hovorili, hovorili históriou.Kostol Panny Márie kráľovnej anjelov vznikol pravdepodobne na prelome 11. – 12. storočia. Slúžil ako farský kostol pre viacero osád.
Písomné pramene vzťahujúce sa ku kostolu sú pomerne skúpe. Môžeme sa domnievať, že bol poškodený pri tatárskom vpáde v roku 1241. Prvá zmienka o kostole pochádza z roku 1295. Vizitácie zo 16. a 18. storočia popisujú kostol v zanedbanom stave s minimálnym inventárom, ktorý bol rozkradnutý. V 19. storočí sa objavujú prvé snahy o zdokumentovanie architektonicky cenného objektu. V storočí nasledujúcom sa kostolík v Sádku dočkal archeologického prieskumu a niekoľkých opráv. Jeho neutešený stav bol v roku 2002 dôvodom ku vzniku občianskeho združenia Slovakia Incognita, ktorého poslaním sú záchranné a rekonštrukčné práce na tejto vzácnej románskej pamiatke. Práce sa naplno rozbehli na jar roku 2009, kedy sa prikročilo k obnove fasády vo výraze, aký kostol mal na prelome 16. a 17. storočia.
Keď sme vyšli z areálu kostola ohraničeného kamenným múrom a prechádzali trávou okolo, vynárali sa nám vlny kopcov Tribeča oproti, pohľadom cez futbalové bránky som si na chvíľu spomenul na výtvarníka Jula Kollera, ktorý celý život žil konceptuálnym umením a tie bránky ako keby boli vytrhnuté z jeho konceptov. len náš Arés ako pobehoval po lúke narušil „kollerovskú“ inštaláciu a vrátil ma do reálna. Za kostolom si akási rodina s deťmi urobila piknik, ktorý sa podobal skôr na stretnutie dvoch skupín cirkusantov, ktorí si nerozumejú a vrieskajú na seba v nádeji, že tá druhá strana ich pochopí.
Biely kostol je schovaný za hustými korunami líp, briez a borovíc voňajúcich jarnou sviežosťou a pod nimi na jednom z hrobov z pretlaku historickej nádhernosti a prírodnej úchvatnosti skolilo kochajúceho sa občana k oddychu. Cez listnaté koruny stromov presvitá slnko a farbí steny zeleňou. Sedel som pred kostolom dlho a počúval a pozeral a bolo nás tam na tu krásu málo.
