…a tak keď sme na ceste, tak zväčša máme vytýčený nejaký cieľ kam sa chceme dostať a niečo tam pozrieť, alebo vybaviť, cesta vedie po nejakej trase, ktorú sme si vyhliadli. Otec nám kedysi hovorieval „idem na cestu“. Vedeli sme, že to znamená, že ide niekam na služobnú cestu. Veľa chodieval na služobné cesty a my sme vtedy mali akýsi zvláštny pocit väčšej […]

…keď je krajina ako sen, keď ranná hmla pomaly odkrýva ako opona v divadle ďalšie dejstvo prekvapivých obrazov, keď reflektory slnečných lúčov vytrysknú pomedzi jej roztrhané chuchvalce a v plnej nádhere osvetlia tu najveľkolepejšiu scénu in theatrum orbis, vtedy sedím v báječnej lóži vystlatej trávou ešte trochu trblietavou po rannej rose, ale úžasne voňavej […]

…sú miesta pri Potulkách, ktoré sa nenechajú obísť. Chytia, posadia a vdychujú vám snokrásno a pokorno, obdivno i údivno. Niekedy už na diaľku. Niekedy už dlho na diaľku. Dávajú sa na vedomie svojimi vežičkami, mávajú, lebo sú na kopci a poviete si „už tam musíme ísť pozrieť, najbližšie“. A tak aj teraz, cestou k Olomoucu sa to s nami akosi otočilo a […]

…sedeli sme na káve v jednom superhypermarkete po rýchlom nákupe. Zastavili sme sa predtým ešte v cestovnej kancelárii vedľa. Už akosi zo zvyku. Pozrieť aké nové destinácie sa vyskytujú. Mám rád slovo destianácia. Neviem prečo, ale pripomína mi slovo komplikácia. Destinácia. Turistické, alebo dovolenkové miesta mi slovo komplikácia nepripomínajú, ale […]

…každá cesta začína prvým krokom a nie vždy vieme čo nás na nej čaká. Nie vždy je tá cesta hladká a rovná, bez výmoľov, prekážok a kaluží. My, tuláci, vieme akú chuť má prach ciest, aké sú ostré kamene pod podrážkami topánok, vieme ako steká dážďová voda za golier a páli slnko do spotenej tváre. Ale poznáme aj nenahraditeľný pocit špľachtania sa […]