13. júna 2017, Prečítané 4 307x, Peter Krivda
…niekedy si len tak sadnúť na lávku cez potok, spustiť bosé nohy nad skáčuce studené vlny, hojdať nimi a prstami chytať vystreknuté, lesknúce sa kvapky vo vzduchu. Sedieť na tej lávke a pozerať do spenenej riavy, ktorá sa prevaľuje s hlukom cez skaliská a vlečie so sebou úlomky z hôr z vysoka. Vlečie ich so sebou, obrusuje […]
Pokračovanie článku
