pravda krásy

…zlato, kameň, drevo…sú v rukách umelca rovnocenným materiálom a oni i jeho um im dajú punc šperku, čo iným rukám nie je dané. Románsky kostolík nie je hodnotný preto, že slúžil cirkvi na začiatku stredoveku, ale, že stojí niekde na začiatku dnešnej architektúry. Stredoveké hrady nie sú obdivuhodné preto, že v nich žili feudálni páni, ale že do ich obranného systému vložili svoj um najlepší stavitelia svojej doby. Zámky a kaštiele renesancie a baroka sú úžasnými dokladmi umenia staviteľského a umenia vôbec unikajúceho zo stredu vekov k novoveku. Industriálne stavby devätnásteho a začiatku dvadsiateho veku sú kaštieľmi a zámkami dnešnej doby rovnako hodnotnými, ako tie renesančné, barokové, či rokokové. Naučiť sa chápať umenie i jeho históriu je rovnako obtiažne, ale aj rovnako potrebné, ako naučiť sa čítať a písať. To len na úvod k tým, ktorí s takou vervou vybúrali za niekoľko rokov takmer všetky industriálne pamiatky u nás a rovnako aj pre tých, ktorí v honbe za mamonom vybagrovali najväčšiu jamu do pokladu našej histórie na bratislavskom hradnom vrchu. „Myšlienka je rovnakým ľudským výplodom ako hovno“, hovorí jedna z postáv Felliniho Amarcordu aja len dodávam, že u niektorých ľudí aj zrovnateľným.

…keď v súčasnosti sledujeme až trestuhodné búranie a miznutie industriálnych stavieb (a nie len tých) na Slovensku z ktorých mnohé by mali byť vyhlásené za kultúrne pamiatky a uchované, nominácia Elektrárne v Piešťanoch do súťaže Kultúrna pamiatka roka Fénix prišla na jeseň roku 2014 nie len ako úžasný pamiatkový počin, ale aj ako nádej a príklad, že a ako sa to dá. Budova bývalej mestskej elektrárne sa nachádza v uličnej zástavbe vedúcej k železničnej stanici mesta. Zjavne bola iniciačným počinom zástavby ulice a po celé obdobie svojej histórie slúžila energetickej funkcii. Objekt vznikol v roku 1906 v historizujúcom slohu inšpirovanom klasicizmom. Ďalšia stavebná etapa je z rokov 1925 až 1926, kedy ku generátorovej hale bol pristavaný trakt transformátorovne a rozvodne vo funkcionalistickom štýle. Autormi tohoto projektu boli Franz Wimmer a Andreas Szönyi. Výrobu elektrickej energie elektráreň zabezpečovala do konca 2. svetovej vojny.

Následne bola čiastočne znefunkčnená, no naďalej zabezpečovala distribúciu a transformáciu energie až do 90-tych rokov. V súčasnosti na základe plánu rekonštrukcie a adaptáciu objektu na kultúrno-vzdelávacie centrum bol vypracovaný projekt so zámerom minimálnych zmien v pôvodných konštrukciách, zachovanie všetkých pôvodných charakteristických znakov, technických prvkov s ohľadom na zmenu účelu užívania objektu. Objekt elektrárne bol doplnený reverzibilnou sklenenou konštrukciou, ktorá prestrešuje a chráni zachované technické zariadenia na ich pôvodnom mieste. Súčasne slúži aj ako rozptylový priestor pre návštevníkov viacúčelovej haly. Autori architektonickej obnovy Ing. arch. Michal Ganobjak, Ing. arch. Vladimír Hain, Ing. arch. Zuzana Zacharová a Ing. arch. Martin Paško by nesporne neboli mohli dospieť k tomuto, na naše pomery stále ojedinelému a následovaniahodnému počinu nebyť príkladného prístupu majiteľa objektu a investora Západoslovenskej energetiky, a.s.

Tu, kde pôvodne bolo miesto výroby energie a jej transformácie sa ďalej rozvíja myšlienka elektrárenstva. Nové kultúrno-vzdelávacie centrum návštevníkom poskytne informácie o tom, čo to vlastne energia je, ako sa dá získať, na aké druhy sa môže premeniť. Poskytne priestor aj pre iné, ako len technické kreácie ako napríklad výstavy, koncerty, konferencie či prezentácie umenia. Preto udelený titul Kultúrna pamiatka roka a cena Fénix by ani nemal byť prekvapením. Napriek tomu ešte stále znie ako sen pre každého z nás, ktorí ešte vieme snívať, predstavovať si, že …….