Potulky LII – Belanská dolina – Turiec
22. októbra 2017 18:27,
Prečítané 3 322x,
Peter Krivda,
Nezaradené
…aj na Turiec sme sa museli ísť rozlúčiť s letom, aj tam sme museli pohladiť stromy, len tak pred sebou posúvať kôpky zlata a tak trošku so smútkom zanechávať za sebou rozosiatu úchvatnú čarovnosť. Všade aspoň na chvíľu nahliadnuť, aspoň sa dotknúť a uchovať si v depozitoch spomienok. Nádherná, trochu kľukatá a trochu kopcovitá cesta z Turčianskych Teplíc do Martina popod päty Veľkej Fatry, popod velebnosť Tlstej a Ostrej, len na okamih k ranogotickému jednoloďovému kostolu Božieho Tela z prelomu 13.a 14. storočia, pečate impozantnej histórie v obci Belá-Dulice. …nedá sa obísť aspoň kúsok doliny. Na okraji dediny pri skalnom útvare, ktorý akoby strážil vstup do Jasenskej a Belanskej doliny. Horský vodca Áres rozhodol popri potoku Belá. Vo vrchoch vystupujúcich z doliny vybuchovala paleta farieb v bláznivej erupcii a nechávala nás len v nemote úžasu sledovať toto Naturae theatrum, galériu všetkých umeleckých smerov a prúdov, heroickú symfóniu na kolosálnosť prírody….a ešte aspoň kúsok, za zákrutu, ešte aspoň tam, kde sa už v diaľke dá tušiť Borišov. Odkázať, že na budúce určite…
text, foto © Peter Krivda Soliwarski
08.01.2026
Od detstva som si odkladal plechové krabičky, ktorých pôvodná náplň bola veľmi rôznorodá. Voňali diaľkami kávových a čajových plantáži i mäkkou tajomnosťou kaviarní, vôňami fajok nášho strýka Laca a Sherlocka Holmsa, cigarami Marka Twaina a nášho školníka, ktorého sme volali Džingischán. Voňali sladkými vôňami tuzexových sušienok a praliniek [...]
26.11.2025
…hľadanie krásy je úžasný proces pri ktorom nachádzame v jednoduchosti a aj všednosti nádherné, obrovské, stále nové a nové vesmíry, ktoré by nás mali robiť lepšími, múdrejšími v pokore, s dobrom vo svojom vnútri. To hľadanie sa nikdy nekončí. Hranica krásna, ako univerza nemá nikde konca, a ono stále poskytuje ďalšie a nové cesty. No nie každý má [...]
16.11.2025
…keď ideme cestou stále dopredu, je dobré sa občas otočiť, aby sme si uvedomili, že tá cesta vedie správnym smerom… Krzysztof Penderecki, Výstavy výtvarných diel je tým pootočením sa za seba, sebakontrola, premietnutie si cesty vyloženej vlastnou tvorbou, pristavenie sa pri každej fotografii so stálou otázkou „je to to, čo som chcela vytvoriť ? Spĺňa [...]
Celá debata | RSS tejto debaty