Založ si blog

Experimentík s M. A. Bazovským, alebo expozícia v Trenčíne

Po rôznych informačných kanáloch sa šíria nie veľmi pozitívne správy o novej stálej expozícii diela Národného umelca Miloša Alexandra Bazovského v trenčianskej galérii nesúcej meno tohoto skutočne velikána slovenskej moderny. Nedalo mi to aby som sa neišiel pozrieť na spôsob ako sa vedenie galérie, ako som sa dozvedel tiež nové, vysporiadalo s novou koncepciou chápania prezentácie obrazov M.A. Bazovského. Na prvom poschodí galérie sú výstavnej priestory v ktorých stála expozícia nainštalovaná. Menej rozhľadeného a informovaného návštevníka zrejme ľahko uvedie do omylu vstupná časť uvádzaná na stene výstavných priestorov pod titulom Fotograf Bazovský. Nie, nie je to ešte stála expozícia aj keď to možno tak vyzerá a aj pod vplyvom naozaj veľmi sporého a minimalistického „úvodného textu“ na jednom hárku papiera ponúkaného stolíkom na schodišti by sme si mohli myslieť, že to tak je. Výstava Fotograf Bazovský bola pôvodne pripravená na prelome rokov 2017 – 2018 kurátormi Slovenskej národnej galérie v Bratislave Aurelom Hrabušickým, Alexandrou Kusou pre výstavu , ktorá sa konala v SNG v tom období. Napriek tomu to bolo nesporne príjemné pripomenutie si tvorby Bazovského, ktorá je verejnosti nesporne menej známa. Nuž a prechod do realitu charakterizuje najprv neprehliadnuteľná zmena podlahy. Keď asi vo všetkých priestoroch galérie sú podlahy pokryté laminátovým napodobením drevených parketových podláh, tu v stálej expozícii vstupujeme na šedú plochu pripomínajúcu liate podlahové živice. Ovšem pri bližšom pohľade pravdepodobne ide o podlahovinu uloženú v pásoch na podklad. Podlahovina bola pôvodne zrejme červená a následne ešte zámerne upravená šedou farbou aby bola vytvorená dvojfarebná štruktúra, ktorá ale pripomína skôr „nepodarok“ ako zámer. V každom prípade však tento nesporne chladný prvok architektúry ani zďaleka nedotvára v priestore aspoň zdanlivý pocit potrebnej intimity pre vnímanie výtvarných diel. Ale to je len prvý rušivý moment v expozícií. Ten najdôležitejší a najpodstatnejší nastáva až pri vnímaní, alebo presnejšie povedané odvádzaní od vnímania vystavených výtvarných diel. Autori expozície určite pod kuratelou pani riaditeľky prišli s prelomovou ideou ako ozvláštniť obrazy M.A.Bazovského. Väčšinu obrazov osadili do prapodivnoúchvaných rámov z lacného mäkkého dreva, ktoré vytvárajú akúsi úchvatnú skosenú pyramídku dokonale potláčajúcu obrazové kompozície. V niektorých prípadoch o to viac, že ide o malorozmerné maľby a tak vizuálny efekt dosahuje kvalít púťového kukátka cez ktoré sme sa ako deti pozerali do tajomného šera cirkusových atrakcií. Medzi dvomi časťami stupňov rámu je medzera, ktorá navodzuje (?) dojem nedokonalosti (alebo žeby to nebol len dojem?), keďže na jednom ráme medzera je, na ďalšom nie je, na inom je akási iná, žeby aj tu „soudruzi z NDR udělali chybu ?“ Inštalácia obrazov až v troch radoch pripomína počiatky prezentačných snažení Iľfa a Petrova čoby výtvarných komisárov v Novokuznecku v Novosibirskej oblasti niekedy na začiatku dvadsiateho storočia. Dokonalosť „avantgardného“ prístupu pochopíme a oceníme až keď si uvedomíme, že z pohľadovej výšky priemerného občana (u mňa 180 cm) nie sme schopní vnímať obrazy v spodnej rade bez toho aby sme sa pred nimi nepoklonili. Aj keď ako Jan Werich povedal „intelektuálové se před uměním rádi skloní“. Iná situácia je pri obrazoch vo vrchnej rade. Majú tú úchvatnú prednosť, že keď chceme naplno vychutnať umenie M.A.Bazovského v týchto obrazoch, musíme poskakovať, aby sme sa dostali do úrovne vystavených diel. Vcelku som sa rozveselil pri predstave hopkajúcich umeniachtivých návštevníkov pred „experimentálnou expozíciou“ národného. Autori nás určite chceli vohnať do úzkych, keď niektoré pôvodné rámy na obrazoch ušetrili a tak návštevníkov šokujú nápaditým striedaním „drevenou pyramídovou avantgardou“ so zatuchlinou konzervatívnych návratov. Naskytá sa otázka, ako postihlo inkvizičné nazeranie na rámy z ktorých boli obrazy vyňaté a ktoré si maliar sám pripravoval a prípadne patinoval ? Prehliadku stálej expozície obrazov M.A. Bazovského som ukončil síce už poznaným, ale predsa len aspoň spomienkami oživeným filmovým portrétom Bazovského z autorskej produkcie Jána Johanidesa – Horiace samoty z roku 1971. S uspokojením som si vydýchol pri poznaní, že aspoň tejto filmovej poetiky sa „avantgarda“ nedotkla.

V neďalekej kaviarni som si ešte chvíľu hnietol mozgové závity s neustále dobiedzajúcou otázkou, „nebude postupne potrebné chrániť klasiku slovenskej moderny ostnatým drôtom pred devastáciou a dehonestáciou ako sa to stalo tu, v Galérii Miloša Alexandra Bazovského ?“ Kde boli pri zostavovaní „novej“ stálej expozície odborníci, historici umenia, ktorí sa tvorbou tohto velikána zaoberali celý život ? Vážime si v tomto štátiku ešte niečo okrem pochybnej kariéry a mamonu s požehnaním netalentovanej vrchnosti ? Čo na to výtvarná obec ? Kolegovia ? Čo na to Rada galérií Slovenska ? Píšete, že „Rada galérií Slovenka (RGS) je jediný odborný a koordinačný orgán zbierkotvorných galérií registrovaných na území Slovenska, ktoré odborne budujú, spracovávajú, uchovávajú a zverejňujú trvalý zbierkový fond výtvarného umenia“ !!!???…

 

text, foto © Peter Krivda Soliwarski

Kaplnka sv. Kozmu a Damiána, Šamorín, alebo Príklady priťahujú ?

10.10.2022

Každé mesto, každá obec má svoju pamäť, má svoje genius loci s neopakovateľnými prvkami architektonického a kultúrneho prostredia. Každý z nás vedie vnútorný dialóg s obrazom miesta, ktorý vytvoril čas a naša pamäť. Vtedy, alebo dnes. Odtlačok, do ktorého sa premieta pocit vznešenosti, tajomnosti, estetiky, ale aj nostalgie, prvých lások, osudových rozhodnutí, [...]

Dávid Čársky v Galérii Čin Čin, Proporcie III

20.09.2022

…možno by sme mohli začať „v jednej z bratislavských galérií…“, ale nie, to by nebolo presné. Ináč. V jedinečnej bratislavskej Galérii Čin Čin vystavuje jedinečný výtvarník, maliar, Dávid Čársky. Možno to vyznieva trochu nadnesene, ale pri troche snahy o hodnotové sledovanie výstavných aktivít galérií v Bratislave vieme vysledovať Galériu Čin [...]

Potulky CVII – Trogir I. /HR/

04.09.2022

…sú ľudia, ktorí vedia svojím umením otvárať ako kľúčom zámky nepoznania. Celé veky ľudstvu otvárali priestory neznáma. Odhŕňali záclonu nevedomostí, celé veky boli niekde vpredu, aby otvorili dvere a okná sviežim vetrom. Teraz chodíme v ich stopách a ohmatávaním poznaní tých stôp prichádzame ku krásnu úžasných právd. Úchvatných poznaní o tom, že [...]

assange

Assange, ktorý čaká na vydanie do USA, sa obrátil na Európsky súd pre ľudské práva

02.12.2022 23:19

Americké orgány považujú Assangea za zverejnenie tajných informácií za nepriateľa štátu.

Matteo Salvini

V Taliansku pokračoval súd so Salvinim, vypovedala exministerka obrany

02.12.2022 22:50

Salvini ako minister vnútra v auguste 2019 odmietal šesť dní povoliť španielskej záchrannej lodi Open Arms so 147 migrantmi zakotviť v prístave Lampedusa.

Edward Snowden

Snowden dostal ruský pas, zložil prísahu vernosti Rusku

02.12.2022 20:40

Udelenie ruského občianstva Snowdena potešilo, pretože mu to zaistí ochranu pred možným vydaním do USA.

Polícia / Pomáhať a chrániť / Policajné auto /

V Čadci zrazila na chodníku 21-ročná vodička dve chodkyne

02.12.2022 19:38

Alkohol u vodičky dychovou skúškou nezistili.