Založ si blog

Potulky LXIII – Románsky kostol sv. Roko /HR/

…keď sme si pochutnávali na výbornej káve pri stolíku pred malým barom v uličkách chorvátskeho primorského mestečka sv. Filip i Jakov , pozorovali prechádzajúcich turistov, ktorí sa pokúšajú ísť v miestach tieňa a medzi ich nohami pobehujú veľké čajky v nádeji, že niečo sa im ujde z toho, čo ľudia zajedajú pri chôdzi. Najviac ich bolo pred miestnou pekárňou z ktorej vychádzali kupujúci s niečím v sáčku a stále bola nadej, že nejaká tá odrobinka upadne na zem. Spod zobákov im kúsky kradli holuby. Boli rýchlejší a drzejší. Fandili sme vrabcom. Trochu sa báli a tak sme im pohodili sem tam kúsok keksu, alebo úlomok zmrzlinového kornútku. O ten sa museli deliť s naším Arésom, lebo to je jeho bašta všade, kde sa zmrzlina predáva. Má na to nos. Len k tomu, čo hľadáme nás doviesť nevie. Pýtame sa mladého čašníka , či nevie kde stojí románsky kostol sv. Roko. No keď zdvihol obočie bolo jasné, že nemá ani potuchy o čom hovoríme.

Musíme niekoho staršieho. Pobrali sme sa k parkovisku. Najlepšie je v strede mestečka, pri cintoríne. Ono sa vlastne inde ani parkovať prakticky nedá. Všetko je tak upchaté, že je zázrak ako sa vedia domáci na tie miesta dostať a hlavne odtiaľ vyjsť. Vyberač parkovného driemkal, ale keď sme sa blížili akoby vycítil, že niečo kvapne a zdvihol hlavu. Pýtal som sa ho na kostol a on tak zvláštne zafučal cez fajčiarske žlté fúzy až sa mu trochu nadvihli na znamenie, že rozmýšľa. Po chvíli otočil hlavu na jednu stranu a tak určil smer. „Tadiaľ stále rovno hore a na hlavnej ceste doľava, ale len kúsok, potom už bude smerovka na Vrbicu. To je časť mesta, niekedy samostatná dedina. Pred Vrbicou sú už tabule ku kostolu“. Trochu som pridal k parkovnému a poďakoval. Chvíľu sme sa motali uličkami a už sme aj trochu prestali veriť zafajčeným fúzom, keď na stene akéhosi domu bola smerová tabuľa. Pred Vrbicou sme odbočili doľava podľa tabúľ okolo borovicového lesíka. Keď stromy začali rednúť, začali sa spomedzi kmeňov vynárať steny kostola, ktoré mohli byť niekedy biele. Celý areál bol ohradený pletivom a pred vchodom bolo jasné, že sa tu konajú púte. Lavice, pódium a udupaný priestor…a akoby zázračný kostol medzi borovicami. V jednoduchosti nádherná jednoloďová stavba s presbytériom a renesančnou zvonicovou vežičkou a pred vchodom na sebe naukladané obrovské kamene, ktoré zrejme slúžia pri vonkajších liturgiách ako obetný stôl a ambona.

Rogovo je pomerne veľkým územím, ktoré daroval chorvátsky kráľ Petar Krešimír IV. sídliaci v neďalekom Biograde a Nine, benediktínskému kláštoru Sv. Ivana v Biograde. Benediktínski mnísi postavili nad obcou Rogovo, dnes sv. Filip i Jakov v 11. storočí kostol, ktorý slúžil aj blízkemu opevnenému kláštoru a pravdepodobne aj vtedy tu stojacemu opevnenému hradisku Dvorina. V roku 1126 bol zničený Biograd a benediktínov presťahovali na opátstvo do Čokovca. Vtedy bol zrejme poškodený aj kostol v Rogove. K jeho obnove došlo až v14. storočí zásluhou opáta Petara Zadranina. Ale následne počas osmanských nájazdov bol opäť poškodený.

Ticho s neúnavným a jednotvárnym cvrlikaním cikád. Cez štrbinové románske okná kostola počujeme prenikať gregoriánske spevy benediktínských mníchov, opierame sa o chladivé kamenné múry kostola a cítime ako nami preniká stáročná história. Cvrlikanie cikád sa mení na šuchot kutní prechádzajúcich mníchov a všade až tam kamsi do diaľky rovinnej pustatiny sa šíri pokoj. ……Idite u miru….počujeme ?

Vrátili sme sa do mestečka a tie spevy v nás stále zneli. Neviem či sme ich naozaj počuli. Na brehu, tam kde bol kedysi dôležitý prístav starých Chorvátov. Tam, kde Petar Krešimír IV Veľký založil dynastiu Trpimírovcov prvých slovanských kráľov. Na ceste medzi Zadarom a Šibeníkom

text, foto © Peter Krivda Soliwarski     

Potulky XCIV – Seget Donji, crkva sv. Ilija – kostol sv. Eliáša /HR/

14.04.2021

…ešte včera sme vychádzali z chladivého šera katedrály sv. Vavrinca /sv. Lovre/ v úchvatnom Trogire. Už po koľkatý raz. Už po koľký raz sa prechádzame úzkymi uličkami starého Trogiru. A potom, keď vychádzame cez jednu z mestských brán, nemôžeme prehliadnuť prirodzenú kulisu mesta, ktorá sa dvíha ponad strechy okrajových častí. Vrch Sutilija. Niekedy, keď [...]

Potulky XCIII – Múzeum liptovskej dediny Pribylina

24.03.2021

…niekedy je čas na zastavenie, niekedy je čas na obzretie sa a zamyslenie, čas na vyslobodenie sa, očistenie, na vydýchnutie, odrazu pocítime potrebu zhlboka sa nadýchnuť tak, že to až kdesi v pľúcach zabolí. Ale tak slastne. Keď je naša myseľ, naše telo preplnené smogom, nánosmi vonkajších nečistôt zla, protivenstiev, nevraživosti a zášti, keď tú smolnú [...]

Potulky XCII – Brilianty Rakšianskej doliny

18.02.2021

…do chrámu som vstúpil, aby som sa vyspovedal, očistil sa a zbavil viny, nadýchal sa pravdy. Utiekal sa sem hľadať povzbudenie a možno útechu. Lúče slnka zo mňa zmývali vrstvy marasu a brudu, belosť prašného snehu a vône smrečín zapudili rmut nedobra šede a jedľa, obrovská, kráľovská v doline. Objať ju a počúvať. Pokorne…….. text a [...]

NAKA polícia zásah zatknutie judáš

NAKA zadržala primárku popradskej nemocnice, obvinená je z korupcie

21.04.2021 09:03

Ďalších päť ľudí bolo obvinených z podplácania.

Minister obrany SR Jaroslav Naď

Naď vakcínu pre seniorov neodmietol, Remišová čaká na AstraZenecu

21.04.2021 09:00

Jaroslav Naď pri očkovaní išiel v línii vlády, obhajoval premiér Heger to, že Naďa zaočkovali vakcínou pre seniorov, ktorú podľa veku nemal dostať.

vrbetice výbuch česko

Českí poslanci žiadajú zásadné obmedzenie počtu ruských diplomatov

21.04.2021 07:11

Za uznesenie snemovne nehlasovali komunisti, SPD a dvaja nezávislí poslanci.

prezidentský palác prezidentka Čaputová

ONLINE: Vírus vo februári bral životy Slovákom najviac v EÚ

21.04.2021 06:00, aktualizované: 08:38

Vo februári zomrelo na Slovensku a v Česku najviac ľudí v celej Európskej únii nad priemer úmrtí v krajine.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 119
Celková čítanosť: 324177x
Priemerná čítanosť článkov: 2724x

Autor blogu

Kategórie