Potulky LXV – Pri Našom Malom Dunaji
29. mája 2019 17:15,
Prečítané 2 162x,
Peter Krivda,
Nezaradené
Nuž občania – priatelia dnes síce nepôjdeme na Potulkách po pamiatkach, ale keď som nakukol do jedného z hypersupermarketov a pookrial pri pohľade na mamičky, ako sa tešia s cigaretkou a kávičkou v ruke v družnom rozhovore s inými mamičkami. A keď som s dojatím pozoroval ich deťúrence so zdravými zelenými tváričkami, ako so zaujatím vrieskajú nepovšimnuté na plastových preliezkách, v plastovej trávičke, na plastovom piesočku.
Až mi srdco stislo, keď som si pomyslel, že len niekoľko metrov od Bratislavy, na okraji Malinova je nádherná prechádzková zóna vedúca k Malému Dunaju popri jednom z jeho ramien a tu, predstavte si občania – priatelia, tu by sa museli tie detičky tralákať, počúvať ako vtáčiky vrieskajú a kvetinky smrdia.
A aký šok by to bol, aká trauma pre ich malé srdiečka, keby odrazu uvideli aj povedzme živú labuť, volavku, alebo inú háveď. Až ma studený pot oblial. Tak dobre, že majú tie hypersuper…a ja sa už len tam, v tej zeleni pri vode stresovať budem.
text, foto © Peter Krivda Soliwarski
09.03.2025
Spomienky sú úžasným priestorom, do ktorého môžeme uniknúť pred nepeknosťami reálna. Je to fantastický i fantazijný priestor, do ktorého nepotrebujeme vstupenku, povolenie, cestovný pas ani kľúč. Priestor do ktorého vchádzame akousi pomyselnou bránou a zanecháme za sebou všetko, od čoho sa chceme odpútať. Vstúpime do priestoru, ktorý si môžeme ľubovoľne upraviť. [...]
15.02.2025
Do mäkkej, ešte trochu vlhkej, májojarnej trávy, sviežej ešte ranou rosou. Medzi zlaté púpavy, ku kamennému krížu. Pamätá si veky, tých, ktorí pod ním ležia. Sedeli sme tam ako v najhonosnejšej lóži toho najúchvatnejšieho divadla. Theatrum mundi. A pred nami javisko, ako sen najgeniálnejšieho scénografa. Pod baldachýnom rozkvitnutých líp a jabloní, trochu opojení [...]
19.01.2025
Od detstva som si odkladal plechové krabičky, ktorých pôvodná náplň bola veľmi rôznorodá. Voňali diaľkami kávových a čajových plantáži i mäkkou tajomnosťou kaviarní, vôňami fajok nášho strýka Laca a Sherlocka Holmsa, cigarami Marka Twaina a nášho školníka, ktorého sme volali Džingischán. Voňali sladkými vôňami tuzexových sušienok a praliniek i kakaa [...]
Nuž občania – priatelia dnes síce nepôjdeme na Potulkách po pamiatkach, ale keď som nakukol do jedného z hypersupermarketov a pookrial pri pohľade na mamičky, ako sa tešia s cigaretkou a kávičkou v ruke v družnom rozhovore s inými mamičkami. A keď som s dojatím pozoroval ich deťúrence so zdravými zelenými tváričkami, ako so zaujatím vrieskajú nepovšimnuté na plastových preliezkách, v plastovej trávičke, na plastovom piesočku.
Až mi srdco stislo, keď som si pomyslel, že len niekoľko metrov od Bratislavy, na okraji Malinova je nádherná prechádzková zóna vedúca k Malému Dunaju popri jednom z jeho ramien a tu, predstavte si občania – priatelia, tu by sa museli tie detičky tralákať, počúvať ako vtáčiky vrieskajú a kvetinky smrdia.
A aký šok by to bol, aká trauma pre ich malé srdiečka, keby odrazu uvideli aj povedzme živú labuť, volavku, alebo inú háveď. Až ma studený pot oblial. Tak dobre, že majú tie hypersuper…a ja sa už len tam, v tej zeleni pri vode stresovať budem.
K++++++ ...
Celá debata | RSS tejto debaty