Potulky LXV – Pri Našom Malom Dunaji
29. mája 2019 17:15,
Prečítané 2 264x,
Peter Krivda,
Nezaradené
Nuž občania – priatelia dnes síce nepôjdeme na Potulkách po pamiatkach, ale keď som nakukol do jedného z hypersupermarketov a pookrial pri pohľade na mamičky, ako sa tešia s cigaretkou a kávičkou v ruke v družnom rozhovore s inými mamičkami. A keď som s dojatím pozoroval ich deťúrence so zdravými zelenými tváričkami, ako so zaujatím vrieskajú nepovšimnuté na plastových preliezkách, v plastovej trávičke, na plastovom piesočku.
Až mi srdco stislo, keď som si pomyslel, že len niekoľko metrov od Bratislavy, na okraji Malinova je nádherná prechádzková zóna vedúca k Malému Dunaju popri jednom z jeho ramien a tu, predstavte si občania – priatelia, tu by sa museli tie detičky tralákať, počúvať ako vtáčiky vrieskajú a kvetinky smrdia.
A aký šok by to bol, aká trauma pre ich malé srdiečka, keby odrazu uvideli aj povedzme živú labuť, volavku, alebo inú háveď. Až ma studený pot oblial. Tak dobre, že majú tie hypersuper…a ja sa už len tam, v tej zeleni pri vode stresovať budem.
text, foto © Peter Krivda Soliwarski
26.11.2025
…hľadanie krásy je úžasný proces pri ktorom nachádzame v jednoduchosti a aj všednosti nádherné, obrovské, stále nové a nové vesmíry, ktoré by nás mali robiť lepšími, múdrejšími v pokore, s dobrom vo svojom vnútri. To hľadanie sa nikdy nekončí. Hranica krásna, ako univerza nemá nikde konca, a ono stále poskytuje ďalšie a nové cesty. No nie každý má [...]
16.11.2025
…keď ideme cestou stále dopredu, je dobré sa občas otočiť, aby sme si uvedomili, že tá cesta vedie správnym smerom… Krzysztof Penderecki, Výstavy výtvarných diel je tým pootočením sa za seba, sebakontrola, premietnutie si cesty vyloženej vlastnou tvorbou, pristavenie sa pri každej fotografii so stálou otázkou „je to to, čo som chcela vytvoriť ? Spĺňa [...]
10.11.2025
…aké úžasné svety sa otvárali na stránkach každej knihy, do ktorej som sa zahĺbil hneď po príchode z knižnice. Mali sme ju neďaleko na našej ulici. Trávieval som tam množstvo času, hneď po škole. Dokonca istý čas som v knižnici pôsobil ako aktivista. Myslím, že sa to tak volalo. Chodil som pomáhať ukladať vrátené knihy do regálov, ale hlavne som to [...]
Nuž občania – priatelia dnes síce nepôjdeme na Potulkách po pamiatkach, ale keď som nakukol do jedného z hypersupermarketov a pookrial pri pohľade na mamičky, ako sa tešia s cigaretkou a kávičkou v ruke v družnom rozhovore s inými mamičkami. A keď som s dojatím pozoroval ich deťúrence so zdravými zelenými tváričkami, ako so zaujatím vrieskajú nepovšimnuté na plastových preliezkách, v plastovej trávičke, na plastovom piesočku.
Až mi srdco stislo, keď som si pomyslel, že len niekoľko metrov od Bratislavy, na okraji Malinova je nádherná prechádzková zóna vedúca k Malému Dunaju popri jednom z jeho ramien a tu, predstavte si občania – priatelia, tu by sa museli tie detičky tralákať, počúvať ako vtáčiky vrieskajú a kvetinky smrdia.
A aký šok by to bol, aká trauma pre ich malé srdiečka, keby odrazu uvideli aj povedzme živú labuť, volavku, alebo inú háveď. Až ma studený pot oblial. Tak dobre, že majú tie hypersuper…a ja sa už len tam, v tej zeleni pri vode stresovať budem.
K++++++ ...
Celá debata | RSS tejto debaty