Potulky LXV – Pri Našom Malom Dunaji
29. mája 2019 17:15,
Prečítané 2 310x,
Peter Krivda,
Nezaradené
Nuž občania – priatelia dnes síce nepôjdeme na Potulkách po pamiatkach, ale keď som nakukol do jedného z hypersupermarketov a pookrial pri pohľade na mamičky, ako sa tešia s cigaretkou a kávičkou v ruke v družnom rozhovore s inými mamičkami. A keď som s dojatím pozoroval ich deťúrence so zdravými zelenými tváričkami, ako so zaujatím vrieskajú nepovšimnuté na plastových preliezkách, v plastovej trávičke, na plastovom piesočku.
Až mi srdco stislo, keď som si pomyslel, že len niekoľko metrov od Bratislavy, na okraji Malinova je nádherná prechádzková zóna vedúca k Malému Dunaju popri jednom z jeho ramien a tu, predstavte si občania – priatelia, tu by sa museli tie detičky tralákať, počúvať ako vtáčiky vrieskajú a kvetinky smrdia.
A aký šok by to bol, aká trauma pre ich malé srdiečka, keby odrazu uvideli aj povedzme živú labuť, volavku, alebo inú háveď. Až ma studený pot oblial. Tak dobre, že majú tie hypersuper…a ja sa už len tam, v tej zeleni pri vode stresovať budem.
text, foto © Peter Krivda Soliwarski
03.03.2026
Niektoré hrady, boli vystavané na miestach, ktoré už z diaľky priťahujú pozornosť aj napriek tomu, že už dávno nie sú hradmi, ale len hradnými rozvalinami v rôznom štádiu rozkladu. Lákajú aj napriek tomu, alebo možno práve preto. Vzbudzujú predstavivosť, romantické snenie o dobách, kedy ešte hradmi boli. Na niektoré sa dá vybehnúť len tak, na skok. Niektoré [...]
26.02.2026
…jemné chvenie na hladine, takmer nebadateľné vlnenie po dotyku pera krídla vzlietajúcej volavky,ktorú sme vyplašili. Hrdokrásnej, povznesenej nad našou prízemnosťou, vzniesla sa ponad stromy, niekam… …jemné chvenie farieb, zelených, modrých, trochu olova a trochu olivového oleja, kvapku okru a striebristých odleskov a ešte hlboká, tmavá Van Gogh… [...]
08.01.2026
Od detstva som si odkladal plechové krabičky, ktorých pôvodná náplň bola veľmi rôznorodá. Voňali diaľkami kávových a čajových plantáži i mäkkou tajomnosťou kaviarní, vôňami fajok nášho strýka Laca a Sherlocka Holmsa, cigarami Marka Twaina a nášho školníka, ktorého sme volali Džingischán. Voňali sladkými vôňami tuzexových sušienok a praliniek [...]
Nuž občania – priatelia dnes síce nepôjdeme na Potulkách po pamiatkach, ale keď som nakukol do jedného z hypersupermarketov a pookrial pri pohľade na mamičky, ako sa tešia s cigaretkou a kávičkou v ruke v družnom rozhovore s inými mamičkami. A keď som s dojatím pozoroval ich deťúrence so zdravými zelenými tváričkami, ako so zaujatím vrieskajú nepovšimnuté na plastových preliezkách, v plastovej trávičke, na plastovom piesočku.
Až mi srdco stislo, keď som si pomyslel, že len niekoľko metrov od Bratislavy, na okraji Malinova je nádherná prechádzková zóna vedúca k Malému Dunaju popri jednom z jeho ramien a tu, predstavte si občania – priatelia, tu by sa museli tie detičky tralákať, počúvať ako vtáčiky vrieskajú a kvetinky smrdia.
A aký šok by to bol, aká trauma pre ich malé srdiečka, keby odrazu uvideli aj povedzme živú labuť, volavku, alebo inú háveď. Až ma studený pot oblial. Tak dobre, že majú tie hypersuper…a ja sa už len tam, v tej zeleni pri vode stresovať budem.
K++++++ ...
Celá debata | RSS tejto debaty