Potulky LXXII – Náš Malý Dunaj
13. októbra 2019 17:01,
Prečítané 1 790x,
Peter Krivda,
Nezaradené
….len si tak sadnúť na breh Malého Dunaja a sledovať ako plachtia zlaté listy topoľov a jelší nad jeho hladinou v ktorej sa odráža celý svet. Farebné šialenstvo impresie, ktoré nedovolí odísť a núti chytiť za blízku ruku a ticho ju pritiahnuť na ten breh a usadiť do zlatého, voňavého bohatstva. Spolu počítať kruhy na vode a hľadať v nich chvejivý obraz odplávajúcej jesene….
13.04.2025
…naše dejiny sú popretkávané udalosťami, ktoré boli spojené so snahami o získanie národnej svojbytnosti, o vystúpenie z tieňa iných mocností a nadobudnutie, či udržanie si slobody. Udalosti týchto zápasov sú ako zdvihnuté prsty pre pamäť nás všetkých zaznamenané v podobe pamätníkov v krajine našej vlasti. Jarné slnečné dni už rozkvitnutých [...]
09.03.2025
Spomienky sú úžasným priestorom, do ktorého môžeme uniknúť pred nepeknosťami reálna. Je to fantastický i fantazijný priestor, do ktorého nepotrebujeme vstupenku, povolenie, cestovný pas ani kľúč. Priestor do ktorého vchádzame akousi pomyselnou bránou a zanecháme za sebou všetko, od čoho sa chceme odpútať. Vstúpime do priestoru, ktorý si môžeme ľubovoľne upraviť. [...]
15.02.2025
Do mäkkej, ešte trochu vlhkej, májojarnej trávy, sviežej ešte ranou rosou. Medzi zlaté púpavy, ku kamennému krížu. Pamätá si veky, tých, ktorí pod ním ležia. Sedeli sme tam ako v najhonosnejšej lóži toho najúchvatnejšieho divadla. Theatrum mundi. A pred nami javisko, ako sen najgeniálnejšieho scénografa. Pod baldachýnom rozkvitnutých líp a jabloní, trochu opojení [...]
Celá debata | RSS tejto debaty