Potulky LXXII – Náš Malý Dunaj
13. októbra 2019 17:01,
Prečítané 1 951x,
Peter Krivda,
Nezaradené
….len si tak sadnúť na breh Malého Dunaja a sledovať ako plachtia zlaté listy topoľov a jelší nad jeho hladinou v ktorej sa odráža celý svet. Farebné šialenstvo impresie, ktoré nedovolí odísť a núti chytiť za blízku ruku a ticho ju pritiahnuť na ten breh a usadiť do zlatého, voňavého bohatstva. Spolu počítať kruhy na vode a hľadať v nich chvejivý obraz odplávajúcej jesene….
03.03.2026
Niektoré hrady, boli vystavané na miestach, ktoré už z diaľky priťahujú pozornosť aj napriek tomu, že už dávno nie sú hradmi, ale len hradnými rozvalinami v rôznom štádiu rozkladu. Lákajú aj napriek tomu, alebo možno práve preto. Vzbudzujú predstavivosť, romantické snenie o dobách, kedy ešte hradmi boli. Na niektoré sa dá vybehnúť len tak, na skok. Niektoré [...]
26.02.2026
…jemné chvenie na hladine, takmer nebadateľné vlnenie po dotyku pera krídla vzlietajúcej volavky,ktorú sme vyplašili. Hrdokrásnej, povznesenej nad našou prízemnosťou, vzniesla sa ponad stromy, niekam… …jemné chvenie farieb, zelených, modrých, trochu olova a trochu olivového oleja, kvapku okru a striebristých odleskov a ešte hlboká, tmavá Van Gogh… [...]
08.01.2026
Od detstva som si odkladal plechové krabičky, ktorých pôvodná náplň bola veľmi rôznorodá. Voňali diaľkami kávových a čajových plantáži i mäkkou tajomnosťou kaviarní, vôňami fajok nášho strýka Laca a Sherlocka Holmsa, cigarami Marka Twaina a nášho školníka, ktorého sme volali Džingischán. Voňali sladkými vôňami tuzexových sušienok a praliniek [...]
Celá debata | RSS tejto debaty