pravda krásy

…je úžasné vstúpiť na cestu s vedomím, že krásno, ktoré objavíš po prvých krokoch, je len predsieňou pokladov na každom ďalšom kroku. Nie všetky poklady sú vystavené vo vitrínach zlatníctiev, alebo uzamknuté v trezoroch bánk. Sú poklady, ktoré vytvorili ľudia. Ľudia, ktorí vedia svojím umením otvárať ako kľúčom zámky nepoznania. Celé veky ľudstvu otvárali priestory neznáma. Celé veky boli niekde vpredu, aby otvárali dvere a okná k sviežim vetrom. A teraz chodíme v ich stopách. A ohmatávaním poznaní tých stôp prichádzame ku krásnu úžasných právd. Úžasných poznaní o tom, že len vyvoleným bolo vždy v histórii dané tvoriť svet…

Pri každej návšteve Splitu nachádzame nové a nové vzácnosti, ktoré tu zanechali všetci, ktorí prechádzali vekmi týmto nádherným mestom. Okolo roku 1210 tu, na splitskom poloostrove Poljud dal postaviť arcibiskup Pavalo zo Splitu kostol sv. Marije z Poljudu. Neskôr kostol a pozemok zdedil jeho syn Crni a po ňom jeho syn Dabro, opát benediktínskeho kláštora. Odvtedy, od 11. storočia kostol spravovali benediktíni z kláštora sv. Stiepana na Sustipane. V 15. storočí sustipanské opátstvo, kostol a statky na Poljude získal učený humanista, kardinál Basil Bessarion, ktorý dovolil františkánom postaviť kláštor vedľa zanedbaného kostola a hospicu.

V polovici 15. storočia bol kostol obnovený a  zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie ako jednoduchý, jednoloďový kostol halového typu. V 16. storočí pristavali dve bočné kaplnky a krížovú chodbu. Celý komplex bol obohnaný obranným múrom, ktorého súčasťou bola aj štvorcová veža, ako systém zabezpečujúci kostol a kláštor proti nájazdom Turkov. Kostol bol v 17. storočí barokovo prestavaný. Napriek všetkým prestavbám si celý objekt zachoval svoj pôvodný vzhľad a je najcennejším goticko-renesančným architektonickým súborom v meste Split. V strede kláštora je cisterna s dvomi korunami, erbom splitského kniežaťa a benátského šľachtica Vittoria Delfina a františkánskym erbom z 18. storočia. Nádvorie je obklopené po obvode renesančnými kanelovanými stĺpmi nesúcimi strechu predsiene.

Pozdĺž južnej a východnej steny sú osadené náhrobné kamene, pôvodne umiestnené v kostole. Tvoria tak najvýznamnejšiu zbierku sepulkrálneho sochárstva v Splite. Patria významným rodinám Alberti, Benedetti, Capogrosso, Florio a ďalším. Boli vytvorené koncom 15. a začiatkom 16. storočia. Každý dotyk dlaňou je tichý rozhovor s minulými a chvíľa na chladivom kameni v krížovej chodbe kláštora je cestovaním v čase. Ticho, pokora a blikotajúce svetielko sviečok, ktoré tu zanechávajú neznámi pútnici. Tak ako my.

Pomaly, naplnení dotykmi s vekmi a krásnom, prechádzame splitskými ulicami, kamennými dlažbami, starým Rímom, gotikou, renesanciou, barokom k hotelu Bellevue na Trgu Republike, kde robia, ako ináč, skvostnú kávu. V kaviarenskej záhrade sedel oproti nám starý pán s paličkou, slameným klobúkom, pomaly usrkával z kávy a tajomne sa usmievajúc vypúšťal cez pery dym cigarety. Vedel, že sme sa stretli s neoceniteľným nádhernom ľudského pokladu…

text, foto © Peter Krivda Soliwarski