…niekedy, keď som začínal pomaly tápať tajomstvami, krásami, romantikou i snením v knižkách, keď ilustrácie boli rovnako dôležité ako písaný text, dostal som novotou voňavé Príbehy z tisíc a jednej noci ilustrované fascinujúcimi obrázkami Národného umelca Vincenta Hložníka. Jeho, tak charakteristické štylizované kresby ma vťahovali do úchvatného, tajomného i záhadného sveta orientálnych rozprávok a keď som bol usadený na mieste mojich čitateľských dobrodružstiev, na vankúši za šatníkom, cítil som sa akoby na lietajúcom koberci a podo mnou plynú všetky tie prenádherné deje voňajúce nepoznanými diaľkami. Spolu s Aladinom som hladil čarovnú lampu, aby z nej vystúpil džin a splnil všetky želania. Poklady, drahé kamene, krásne zámky… Už neviem čo všetko som si želal v detských snoch aj ja pri predstave čarovnej lampy a ako sa menili túžby plynúcim časom. Niekedy nevieme ako blízko sú nám vysnívané poklady a ten vzácny dar, možnosť i schopnosť ich objavovať sú tou čarovnou Aladinovou lampou, ktorá nám ich otvára. Ale niekedy je potrebné tej našej zázračnej lampe pomôcť, aby sa tie poklady zaskveli všetkými hodnotami. Tomu môjmu pokladu, perle, pri ktorej som stál, pomaly obchádzal a hladil jej nerovné steny, pomohli najprv pri architektonicko-historickom výskume Mgr. Marián Havlík a Mgr. Elenka Sabadošová, historici umenia, ktorí nachádzajú vzácne kamene v haldách hlušiny a podávajú ich ďalej reštaurátorom, tu Mgr. Jankovi Sikoriakovi, aby im dodali patričný lesk. Oni majú ten vzácny dar možnosti cestovania časom, môžu prechádzať Bránami času a rozprávať sa s minulými, ktorí tu nechali otlačok svoje ruky a umu. Keď som bol v minulosti, pred rokmi, pri Národnej kultúrnej pamiatke, rímskokatolíckom kostole sv. Kozmu a Damiána nad obcou Kšinná, bol tento kostolík vo veľmi zúboženom stave a jeho múry držala pokope už snáď len viera tých, ktorí sa k nemu utiekali v pokore hľadania pravdy po minulé stáročia. Preto teraz, možno trochu symbolicky na jar, medzi kvitnúcimi stromami okolitého ovocného sadu, naozaj románsky, nádherne jednoduchý a prostý kostol sv. Kozmu a Damiána, akoby sa znova zrodil, akoby skutočne vzlietol bájny Fénix z popola. Hladil som steny, ktoré dostali tvár pôvodnosti, tvár, ktorú im vdýchli v polovici 13. storočia stavitelia a umelci pre tých, ktorí potom vstupovali vo viere v Krista medzi jeho múry na mieste, na ktorom sa schádzali pred nimi bohabojní k iným božstvám a inej relígie. Rímskokatolícky kostol sv. Kozmu a Damiána v obci, alebo nad obcou Kšinná je jednoduchou, jednoloďovou stavbou a z nej vystupujúceho presbytéria ukončeného oblúkovou apsidou. Zo sedlového zastrešenia lode vystupuje neskôr pristavaná vežička. Kostol bol postavený vo období rokov 1230 – 1250 na mieste bývalého, zaniknutého hradiska nad obcou. Postaviť ho dali pravdepodobne benediktínski mnísi z opátstva v Ludaniciach ako misijný kostol. Začiatkom 14. storočia bola na severnej strane pristavaná gotická sakristia. V tom čase bola v interiéri kostola realizovaná fresková výmaľba z ktorej sa zachovali fragmenty v časti apsidy. Od reformácie do roku 1673 slúžil kostol evanjelikom. V roku 1949 vyhorel po zásahu bleskom. Jeho pamiatková obnova bola započatá v 90. rokoch s prihliadnutím na pôvodnosť a tvarovú nemennosť stredovekej stavby s pôvodnými, štrbinovými oknami na južnej stene lode, apside a sakristii. Belobu stien kostola „narúša“ na južnej stene lode veľkoplošná, úžasná freska sv. Krištofa s Ježišom na pleci, ktorú spod nánosov stáročí vytiahli na jarou prevoňané slnko reštaurátori, umelci, ktorých mená v mnohých prípadoch ostávajú v anonymite, ale pritom ich práce, tvorby sa vizuálne dotýkame veľmi často. Nesporne by si zaslúžili omnoho väčšej pozornosti, akej je im dopriate v súčasnosti. Pohľad na strechy domov v doline, belosť rozkvitnutých stromov, svieža zeleň trávy všade dookola so zlatými kvietkami, akoby boli potvrdením dokonalosti jedného zo žiariacich vzácnych kameňov, ktorý sme povytiahli spomedzi pokladov našej zeme. Aj bez Aladinovej zázračnej lampy…

text, foto © Peter Krivda Soliwarski

.