…hľadanie krásy je úžasný proces pri ktorom nachádzame v jednoduchosti a aj všednosti nádherné, obrovské, stále nové a nové vesmíry, ktoré by nás mali robiť lepšími, múdrejšími v pokore, s dobrom vo svojom vnútri. To hľadanie sa nikdy nekončí. Hranica krásna, ako univerza nemá nikde konca, a ono stále poskytuje ďalšie a nové cesty. No nie každý má to šťastie, že je na tie cesty hľadania nasmerovaný a pripravený…. 
Tak sme tam stáli, maličkí, pod tou monumentalitou tympanónu položeného na mohutných korintských hlaviciach vysokých stĺpov a prenasledovala ma myšlienka, prečo si vtedajší zadávatelia tých architektonických úžasností vedeli vybrať staviteľov, architektov, ktorých práca zažiarila v duchu prebiehajúcich slohov a smerov tak, že sú perlami doposiaľ a väčšina súčasných stráca perleťový lesk po prvom „daždi“. Umelecko-historické hodnoty sa strácajú v pretekaní sa v šokovaní najväčších, najvyšších, najdrahších, ale rýchlo pominuteľných. Pompéznosť a veľkoleposť klasicistického šľachtického sídla rodiny Brunswickovských je formovaná mohutnou hmotou samotnej stavby kaštieľa, členenej na jednej strane veľmi jednoducho do dvoch podlaží rímsami a na strane druhej práve táto jednoduchosť fasády omnoho intenzívnejšie posúva do popredia pozornosti vstupnú časť z nádvoria s iónskymi stĺpmi a tympanónom. Potom, ešte kolosálnejšie je znásobená hmota zadnej, parkovej strany kaštieľa triumfálnym schodiskom a znova antickými prvkami korintských stĺpov s impozantným tympanónom.
Sadli sme si na schody a pred nami sa otvorila opona krajinného teátra, úžasného priestoru zvlnenej krajiny, vytvorenej v rokoch 1813 až 1819 krajinárskym architektom Ch. H. Nebbienom. Anglický park, ktorý akceptujúc všetky možnosti romantizmu, prechádza pozvoľna upravenými lúčnymi plochami so vsadenými vodnými plochami rybníkov do lesoparku s cudzokrajnými drevinami, malými čistinami prepojenými chodníkmi a ozvláštnené malou romantickou architektúrou, grottou, „antickými“ sochami s výhľadmi na Brunswickovský kaštieľ. Každé miesto, na ktorom sme sa zastavili, má svoj účel. Každé miesto je, takpovediac, veľmi precízne prekalkulované s možnými čo najúčinnejšími efektmi výhľadov, okolitej atmosféry tvorenej stromovou výsadbou, ich mohutnosťou, alebo členitosťou, či farebnosťou. Teraz ešte znásobenou erupciou celej škály jesennej palety a chvejivými odrazmi obrazov kaštieľa na hladine rybníkov. Keď sme sa kochali v romantickom mame touto úchvatnou galériou v ktorej umelcom vytvorená krajina splývala v harmónii s prirodzenými prírodnými prvkami a danosťami, galériou v ktorej tvarová a koloristická skladba prechádza do hudobných tónov úchvatných symfónií oslavujúcich schopnosť človeka byť v symbióze so svojím prirodzeným prostredím aj keď ho pretvára na svoj obraz. 
Legendy a mýty vznikajú tam, kde tajomno udalostí zadá podnet k úvahám. A tak snáď aj tu, na miestach, kde sa farebná škála prírodných premien mení na hudobné tóny, prežíva legenda o pobyte velikána hudby Ludwiga van Beethovena v kaštieli Brunswickovských v Dolnej Krupej. Legenda o tom ako Jozef Brunswick /Brunsvik/ slúžiaci u cisára Jozefa II. ako jeho ekonomický a právny radca, prizval na svoje panstvo v Dolnej Krupej, v snahe poskytnúť svojej dcére Henriete a neteriam Terézii a Jozefíne dobré hudobné vzdelanie, Ludwiga van Beethovena ako učiteľa hry na klavíry. Podľa legendy vnikol medzi skladateľom, učiteľom a Jozefínou vzťah, ktorý už prerástol v lásku a vraj práve tu potom vznikla Beethovenova slávna Sonáta mesačného svitu. Skladateľ, keďže nebol urodzeného pôvodu, býval v domčeku pre záhradníka, kde má aj pamätnú dosku. Legenda nie je síce ničím podložená, ale je pekná. A pekné legendy dotvárajú úžasný priestor pre bohatú obrazotvornosť. Dejiny sú popretkávané legendami, pri ktorých snáď ani nie je potrebné prahnúť po rukolapných dôkazoch, lebo v mnohých prípadoch dotvárajú možnosti mnohých interpretácii historického deja. Krajšieho, alebo menej pekného. Slávneho, alebo…
V každom prípade dejiny Brunswickovského kaštieľa v Dolnej Krupej, v ktorom je v súčasnosti umiestnené Hudobné múzeum SNM, prechádzali mnohými premenami, ale v každom prípade priniesli vždy pozdvihnutie tohto skvelého šľachtického sídla v hodnotových stupňoch dejinných metamorfóz. Od čias, kedy v rokoch 1749 dal Anton I. Brunswick vypracovať projekt na kaštieľ cisárskemu dvornému staviteľovi Janovi Baptistovi Martinellimu, na mieste staršej kúrie postavil viedenský staviteľ Hausman pre rodinu Brunswick pôvodne barokový kaštieľ, ktorý v roku 1820 zásahmi v podobe antických prvkov architekta A. P. Rigela nadobúda klasicistický ráz a jeho prirodzené spojenie s anglickým parkom belgického krajinného architekta Heinricha Nebbiena potom nadobúda jedinečnosť celku, ako veľkolepého obrazu dobovej architektúry tohto druhu s odkazmi na celoeurópske trendy.
V roku 1813 sa sobášom Hermana Choteka a najmladšej dcéry Jozefa Brunsvika – Henriety Brunsvikovej dostáva do povedomia česká šľachtická rodina Chotekovci. Chýbalo nám posedenie pri káve, kde pri jej vôni sme chceli tak trochu smutne spomenúť ďalšiu legendu dolnokrupského panstva, ktorú doposiaľ miestni spomínajú, ako na najpodstatnejšiu osobnosť ich obce. Grófku Máriu Henrietu Chotekovú, alebo Ružovú grófku. Poslednú majiteľku panstva v Dolnej Krupej. Podľa legendy sa zamilovala do sedliackeho chlapca. Často sa obliekala do krupského kroja, čím dávala najavo odpor voči spoločenským rozdielom. Bola významnou a všeobecne uznávanou pestovateľkou ruží. Podľa záznamov, legiend /?/v roku 1929 pestovala 920 druhov ruží a v záhrade mala 6 000 koreňov.
Miestni sa „Ružovou grófkou“ radi chvália. Raz ročne usporadúvajú výstavu týchto nádherných kvetov, ale to je asi tak všetko. Legendy a mýty sú fantastickým priestorom pre snívanie. Možno aj o tom, že snáď raz pozdraví Dolná Krupá pamiatku „Ružovej grófky“ výsadbou ruži v celej obci a možno aj časti parku. Vidím v predzáhradkách súťažiť o najkrajšie kvety, ktoré chodia obdivovať prichádzajúci z ďaleka, vidím ruže rôznych odrôd, farieb a vôni vo vázach kaviarne kaštieľa v ktorej znie odkiaľsi Sonáta mesačného svitu….
text, foto © Peter Krivda Soliwarski
Celá debata | RSS tejto debaty