Potulky CCXIII – Hrad Hrušov

… kedy som prvý krát pocítil túžbu preniesť sa časom do minulosti, do iného obdobia, do iného času. Ono to asi bude vždy až po poznaní niečoho, čo sa udialo niekde v nepoznaní. A čím viac je to nepoznanie zastreto vrstvou neznáma, tým je tajomnejšie a záhadnejšie, a tým viac láka, a tým viac priťahuje, a tým viac chce, aby sme išli za nim. Ono to bude až potom, keď sme prvý krát prečítali Grécke báje a povesti a prvý krát sme sa pohybovali medzi starými bohmi a polobohmi, prvý krát sme skúšali kdesi za domom poraziť spolu s Héraklom v urputnom súboji mohutného Antaia a vzápätí sme už poťažkávali meč božského Achilla, aby sme mu pomáhali v nemilosrdnom boji s Hektorom. Ale keď sme po nočnom čítaní s baterkou pod paplónom prenikli do Štorchovej Osady havranov a prežívali všetky útrapy, ale aj hrdinstvá v snahe o zachovanie rodu spolu s Lovcami mamutov, to sme už poriadali prvé nebezpečné výpravy do divočiny Malých Karpát, kde sme si z pazúrika vyrábali hroty šípov a oštepov, lovili jeleňov a obrovských mamutov, a potom, potom keď sa nám lov vydaril, víťazoslávne sme sa vracali do osady, kde nás vítal celý klan. Trením drevených paličiek sme zapálili oheň pod totemom veľkej Matky Medvedice a podelili sme sa o zážitky z nebezpečného lovu. Potom, trochu neskôr, keď sme pri malej obrazovke prvého televízora sledovali so zatajeným dychom nerovný boj husitov s rytiermi Žigmunda-Červenej líšky a cestu Jana Husa do Kostnice, vypravili sme sa za nimi pri Epochálnych výletoch pána Broučka. A to cestovanie za poznávaním nepoznaného sa už nezastavilo. Aj do starého Grécka sme sa vracali ešte viackrát, ale potom už so Schliemannom a hlavne Vojtechom Zamarovským objavovať nové neznámo a ešte neskôr s naším pánom profesorom Karolom Kahounom, ktorý nám prednášal Antické umenie a sám tam nesmel vtedy vycestovať a až oveľa neskôr sa nám priznal, že raz, keď sa nám podarilo ísť pohladiť dórske stĺpy a dotknúť sa dlaňou čias veľkých bohov, on doma zvlhčil slzou našu pohľadnicu z Akropoly. Nikdy potom sme už s tým snocestovaním neprestali. Ono sa to už nedá. Kto raz prejde Bránou, kto raz do seba nasaje úžasné vône krasotajomna a dotkne sa čudodávna, nemôže sa už vrátiť do bezosnej krajiny nesnenia.

A tak sme sa ležérnym krokom vybrali z parkoviska po ceste smerujúcej k hradu Hrušov. Teda k tomu, čo  zo stredovekého hradu Hrušov ostalo. Náš Áres II. vo svojom pubertálnom nadšení poskakuje pred nami a smer i história tejto cesty v pohorí Tribeč, medzi Skýcovom a Topoľčiankami sa zjavne ani zďaleka nezaraďuje do jeho záujmovej oblasti. Farebné spektrum zelených odtieňov presvitajúcich listami obrovských bukov sa jemne chveje na ceste a akosi dotvára kulisu podivuhodnevábivého filmu, ktorým prechádzame paralelne s reálnou cestou po ktorej šliapeme. V tom filme sa odohráva dej dávno minulý , ale teraz a tu a len pre nás, stále prítomný.  Bez úvodných titulkov začína niekedy v polovici trinásteho storočia, kedy Čákovci začínajú stavať múry tohto hradu o ktorom čítame prvé záznamy z roku 1316, kedy dianie na hrade riadi kastelán Ladislav z rodu Péčovských. Ako v úžasne dramatickom historickom trileri okolo nás  prebieha dej v ktorom sa prelínajú postavy rytierov, zbrojnošov, vojakov, služobníctva, hradného panstva, všetko v akomsi podivnom opare, dyme a huriavku vojnových udalostí. V roku 1321 umiera Matúš Čák a hrad prechádza do kráľovských majetkov. Hektické udalosti počiatkom pätnásteho storočia v Uhorsku prinášajú protikráľovské sprisahanie a pri tom sa hradu zmocnili Kanižovci. Vzápätí ho dobýja Peter Forgáč z Gýmeša. Ale v polovici 15. storočia aj na toto územie prichádzajú z českého kráľovstva bratríci, ktorí odtiaľ podnikali lúpežné výpravy do okolia. Až v roku 1453 im to zatrhol Koloman z Topoľčianok, ktorý sa pridal na stranu kráľa. V polovici šestnásteho storočia obsadili hrad lúpežní rytieri Jána a Rafaela z Podmaníc. K ním sa pridáva aj Ján Hrušovský a ich vystrájanie zatrhli až v roku 1608, kedy hrad počas protihabsburského povstania dobilo cisárske vojsko. A bolo po vtákoch. Na hrad sa sťahuje jeden z najvplyvnejších uhorských rodov, Rákóczi. Ladislav Rákoczi od počiatku sedemnásteho storočia až do roku 1662 rozširuje hrad o predhradie a nové hradby. Ale počas protihabsburgského povstania bol v roku 1708 hrad dobitý cisárskym vojskom, ktoré urobilo nekompromisnú bodku za jeho historickou epopejou z obavy, aby sa nestal zázemím pre povstalcov. A schluss.

Teda schluss len pre vtedajšok a pre cisára pána Jozefa I. cisára Svätej rímskej ríše nemeckého národa, kráľa rímskeho, českého, uhorského a chorvátskeho, arcivojvodu rakúskeho. Pre nás nie. My, ktorí vieme cestovať časom, stále vidíme pred sebou na hradnom kopci mohutný hrad obohnaný hradbami cez ktoré sa dobíjame a po chvíli urputného pachtenia hrdo zdvíhame víťaznú zástavu na hradnom nádvorí. Vlastne sme sa zvítali s fantastickými Veľkoľuďmi z občianskeho združenia Leustach. Veľkoľudia, to sú ľudia, ktorí robia viac pre všetkých ľudí, ako tá väčšina väčšinou vie. No a tí Veľkoľudia z Leustachu tu už roky vykonávajú rekonštrukčno-zabezpečovacie práce, stabilizujú múry a mnohé objekty hradu. /https://www.leustach.com/  A tak vďaka ním môžeme teraz prechádzať z priestoru do priestoru hradu a snívať sen, ako to bolo a hlavne ako by to ešte mohlo byť. A náš Áres II. Chymský sa majetnícky preháňa z komnaty do komnaty a z paláca do veží a potom von na skalnaté výbežky východnej strany, odkiaľ je nádherný výhľad na celý hrad. Sú to síce historické zbytky, ale krásne, krásne časom, ktorému odolali, časom už sami o sebe, ale sú krásne aj časom, ktorý je pred nimi a hlavne, sú krásne možnosťami snenia, ktoré poskytujú.                                                                                                                                                                                                                                                                                             text, foto © Peter Krivda Soliwarski

Potulky CCXVIII – Vižinada /Istria, HR/

12.11.2024

Trochu sme si privstali k cestám a cestičkám, chodníkom, obzorom, ktoré sa neustále vzďaľujú a my sa nimi napriek tomu dáme vábiť. Zvodom ich farieb, vôní, tajomnom nepoznaného a mámivého odbočíme doľava, cestičkou, ktorá kamsi vedie a nás zlákala. Keby sa nás niekto opýtal prečo cestičkou doľava, určite by sme nevedeli odpovedať. To je Istria a my ju pomaly [...]

Potulky CCXVII – Ochtiná, kostol Ev. cirkvi a. v.

06.10.2024

Gemer, až magické slovo pre pomenovanie nádhernej krajiny, územia bývalej Gemersko-malohontskej župy, synonymum bohatstva bohatej minulosti, prosperity, rozmachu a rozkvetu priestoru. Gemer, ktorý oddávna lákal svojou prehojnosťou rúd ukrytých pod zemou, pritiahol sem nemeckých kolonistov, ktorí z tohto kraja urobili stredisko banských ťažieb a hutníckej výroby [...]

Potulky CCXVI – Lysice zámok /CZ/

09.09.2024

…niekedy hľadáme už dávno nájdené, niekedy hľadáme to, na čo sa práve pozeráme a niekedy hľadáme nedosiahnuteľné chiméry a oči nám nedovolia vidieť okolo krásno a objavno, dávnoveké a prebohaté historičnom a prebohaté umom. Niekedy sa vrátime po mnohých časoch na miesto, kde sme už raz boli, dávno a objavujeme nanovo to, čo sme už raz objavili, ale [...]

Južná Kórea, Soul

Juhokórejská prokuratúra zadržala ministra obrany za jeho podiel na vyhlásení stanného práva

08.12.2024 07:13

Juhokórejská prokuratúra nechala zadržať niekdajšieho ministra obrany Kim Jong-hjoa kvôli jeho podielu na utorkovom vyhlásení stanného práva.

koaličná rada, Robert Fico, Andrej Danko, Matúš Šutaj Eštok,

Kríza aj vzdor v koalícii. Ako to vnímajú voliči? Vládne strany bojujú o prestíž, Hlas bude čeliť tlaku

08.12.2024 07:00

Čo sledujú poslanci Hlasu vzdorom voči vládnym zákonom SNS a aký vplyv to má na koaličné preferencie?

AI Ježiš, Ježiš Kristus

V kaplnke spovedal Ježiš, ale virtuálny. Kňaza nahradila umelá inteligencia

08.12.2024 06:00

Umelá inteligencia s Kristovou tvárou ovláda Bibliu aj teologické diela a dohovorí sa až sto jazykmi. Jedni ju chvália, iní v nej vidia dielo diabla.

Sýria, Hamá

Asadov režim v Sýrii padol, jasajú povstalci aj opozícia v exile

08.12.2024 05:30

Povstalci aj exilová opozícia v nedeľu nadránom ohlásili koniec režimu sýrskeho autoritárskeho prezidenta Bašára Asada, ktorý krajine vládol 24 rokov.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 161
Celková čítanosť: 527959x
Priemerná čítanosť článkov: 3279x

Autor blogu

Kategórie