Do mäkkej, ešte trochu vlhkej, májojarnej trávy, sviežej ešte ranou rosou. Medzi zlaté púpavy, ku kamennému krížu. Pamätá si veky, tých, ktorí pod ním ležia. Sedeli sme tam ako v najhonosnejšej lóži toho najúchvatnejšieho divadla. Theatrum mundi. A pred nami javisko, ako sen najgeniálnejšieho scénografa. Pod baldachýnom rozkvitnutých líp a jabloní, trochu opojení […]
Pokračovanie článku