Potulky LII – Belanská dolina – Turiec
22. októbra 2017 18:27,
Prečítané 3 355x,
Peter Krivda,
Nezaradené
…aj na Turiec sme sa museli ísť rozlúčiť s letom, aj tam sme museli pohladiť stromy, len tak pred sebou posúvať kôpky zlata a tak trošku so smútkom zanechávať za sebou rozosiatu úchvatnú čarovnosť. Všade aspoň na chvíľu nahliadnuť, aspoň sa dotknúť a uchovať si v depozitoch spomienok. Nádherná, trochu kľukatá a trochu kopcovitá cesta z Turčianskych Teplíc do Martina popod päty Veľkej Fatry, popod velebnosť Tlstej a Ostrej, len na okamih k ranogotickému jednoloďovému kostolu Božieho Tela z prelomu 13.a 14. storočia, pečate impozantnej histórie v obci Belá-Dulice. …nedá sa obísť aspoň kúsok doliny. Na okraji dediny pri skalnom útvare, ktorý akoby strážil vstup do Jasenskej a Belanskej doliny. Horský vodca Áres rozhodol popri potoku Belá. Vo vrchoch vystupujúcich z doliny vybuchovala paleta farieb v bláznivej erupcii a nechávala nás len v nemote úžasu sledovať toto Naturae theatrum, galériu všetkých umeleckých smerov a prúdov, heroickú symfóniu na kolosálnosť prírody….a ešte aspoň kúsok, za zákrutu, ešte aspoň tam, kde sa už v diaľke dá tušiť Borišov. Odkázať, že na budúce určite…
text, foto © Peter Krivda Soliwarski
26.03.2026
Medzinárodný tím vedcov vedený Oxfordskou univerzitou objavil exoplanétu, ktorá sa vymyká všetkým doterajším kategóriám. Planéta L 98-59 d, vzdialená približne 35 svetelných rokov od Zeme, má vlastnosti, ktoré nezodpovedajú ani kamenným, plynným, ani vodným svetom. Tento neobvyklý svet sa vyznačuje obrovským globálnym oceánom magmy, tvoreným roztavenými [...]
03.03.2026
Niektoré hrady, boli vystavané na miestach, ktoré už z diaľky priťahujú pozornosť aj napriek tomu, že už dávno nie sú hradmi, ale len hradnými rozvalinami v rôznom štádiu rozkladu. Lákajú aj napriek tomu, alebo možno práve preto. Vzbudzujú predstavivosť, romantické snenie o dobách, kedy ešte hradmi boli. Na niektoré sa dá vybehnúť len tak, na skok. Niektoré [...]
26.02.2026
…jemné chvenie na hladine, takmer nebadateľné vlnenie po dotyku pera krídla vzlietajúcej volavky,ktorú sme vyplašili. Hrdokrásnej, povznesenej nad našou prízemnosťou, vzniesla sa ponad stromy, niekam… …jemné chvenie farieb, zelených, modrých, trochu olova a trochu olivového oleja, kvapku okru a striebristých odleskov a ešte hlboká, tmavá Van Gogh… [...]
Celá debata | RSS tejto debaty