Potulky LII – Belanská dolina – Turiec
22. októbra 2017 18:27,
Prečítané 3 216x,
Peter Krivda,
Nezaradené
…aj na Turiec sme sa museli ísť rozlúčiť s letom, aj tam sme museli pohladiť stromy, len tak pred sebou posúvať kôpky zlata a tak trošku so smútkom zanechávať za sebou rozosiatu úchvatnú čarovnosť. Všade aspoň na chvíľu nahliadnuť, aspoň sa dotknúť a uchovať si v depozitoch spomienok. Nádherná, trochu kľukatá a trochu kopcovitá cesta z Turčianskych Teplíc do Martina popod päty Veľkej Fatry, popod velebnosť Tlstej a Ostrej, len na okamih k ranogotickému jednoloďovému kostolu Božieho Tela z prelomu 13.a 14. storočia, pečate impozantnej histórie v obci Belá-Dulice. …nedá sa obísť aspoň kúsok doliny. Na okraji dediny pri skalnom útvare, ktorý akoby strážil vstup do Jasenskej a Belanskej doliny. Horský vodca Áres rozhodol popri potoku Belá. Vo vrchoch vystupujúcich z doliny vybuchovala paleta farieb v bláznivej erupcii a nechávala nás len v nemote úžasu sledovať toto Naturae theatrum, galériu všetkých umeleckých smerov a prúdov, heroickú symfóniu na kolosálnosť prírody….a ešte aspoň kúsok, za zákrutu, ešte aspoň tam, kde sa už v diaľke dá tušiť Borišov. Odkázať, že na budúce určite…
text, foto © Peter Krivda Soliwarski
13.04.2025
…naše dejiny sú popretkávané udalosťami, ktoré boli spojené so snahami o získanie národnej svojbytnosti, o vystúpenie z tieňa iných mocností a nadobudnutie, či udržanie si slobody. Udalosti týchto zápasov sú ako zdvihnuté prsty pre pamäť nás všetkých zaznamenané v podobe pamätníkov v krajine našej vlasti. Jarné slnečné dni už rozkvitnutých [...]
09.03.2025
Spomienky sú úžasným priestorom, do ktorého môžeme uniknúť pred nepeknosťami reálna. Je to fantastický i fantazijný priestor, do ktorého nepotrebujeme vstupenku, povolenie, cestovný pas ani kľúč. Priestor do ktorého vchádzame akousi pomyselnou bránou a zanecháme za sebou všetko, od čoho sa chceme odpútať. Vstúpime do priestoru, ktorý si môžeme ľubovoľne upraviť. [...]
15.02.2025
Do mäkkej, ešte trochu vlhkej, májojarnej trávy, sviežej ešte ranou rosou. Medzi zlaté púpavy, ku kamennému krížu. Pamätá si veky, tých, ktorí pod ním ležia. Sedeli sme tam ako v najhonosnejšej lóži toho najúchvatnejšieho divadla. Theatrum mundi. A pred nami javisko, ako sen najgeniálnejšieho scénografa. Pod baldachýnom rozkvitnutých líp a jabloní, trochu opojení [...]
Celá debata | RSS tejto debaty