Potulky LXIII – Románsky kostol sv. Roko /HR/

…keď sme si pochutnávali na výbornej káve pri stolíku pred malým barom v uličkách chorvátskeho primorského mestečka sv. Filip i Jakov , pozorovali prechádzajúcich turistov, ktorí sa pokúšajú ísť v miestach tieňa a medzi ich nohami pobehujú veľké čajky v nádeji, že niečo sa im ujde z toho, čo ľudia zajedajú pri chôdzi. Najviac ich bolo pred miestnou pekárňou z ktorej vychádzali kupujúci s niečím v sáčku a stále bola nadej, že nejaká tá odrobinka upadne na zem. Spod zobákov im kúsky kradli holuby. Boli rýchlejší a drzejší. Fandili sme vrabcom. Trochu sa báli a tak sme im pohodili sem tam kúsok keksu, alebo úlomok zmrzlinového kornútku. O ten sa museli deliť s naším Arésom, lebo to je jeho bašta všade, kde sa zmrzlina predáva. Má na to nos. Len k tomu, čo hľadáme nás doviesť nevie. Pýtame sa mladého čašníka , či nevie kde stojí románsky kostol sv. Roko. No keď zdvihol obočie bolo jasné, že nemá ani potuchy o čom hovoríme.

Musíme niekoho staršieho. Pobrali sme sa k parkovisku. Najlepšie je v strede mestečka, pri cintoríne. Ono sa vlastne inde ani parkovať prakticky nedá. Všetko je tak upchaté, že je zázrak ako sa vedia domáci na tie miesta dostať a hlavne odtiaľ vyjsť. Vyberač parkovného driemkal, ale keď sme sa blížili akoby vycítil, že niečo kvapne a zdvihol hlavu. Pýtal som sa ho na kostol a on tak zvláštne zafučal cez fajčiarske žlté fúzy až sa mu trochu nadvihli na znamenie, že rozmýšľa. Po chvíli otočil hlavu na jednu stranu a tak určil smer. „Tadiaľ stále rovno hore a na hlavnej ceste doľava, ale len kúsok, potom už bude smerovka na Vrbicu. To je časť mesta, niekedy samostatná dedina. Pred Vrbicou sú už tabule ku kostolu“. Trochu som pridal k parkovnému a poďakoval. Chvíľu sme sa motali uličkami a už sme aj trochu prestali veriť zafajčeným fúzom, keď na stene akéhosi domu bola smerová tabuľa. Pred Vrbicou sme odbočili doľava podľa tabúľ okolo borovicového lesíka. Keď stromy začali rednúť, začali sa spomedzi kmeňov vynárať steny kostola, ktoré mohli byť niekedy biele. Celý areál bol ohradený pletivom a pred vchodom bolo jasné, že sa tu konajú púte. Lavice, pódium a udupaný priestor…a akoby zázračný kostol medzi borovicami. V jednoduchosti nádherná jednoloďová stavba s presbytériom a renesančnou zvonicovou vežičkou a pred vchodom na sebe naukladané obrovské kamene, ktoré zrejme slúžia pri vonkajších liturgiách ako obetný stôl a ambona.

Rogovo je pomerne veľkým územím, ktoré daroval chorvátsky kráľ Petar Krešimír IV. sídliaci v neďalekom Biograde a Nine, benediktínskému kláštoru Sv. Ivana v Biograde. Benediktínski mnísi postavili nad obcou Rogovo, dnes sv. Filip i Jakov v 11. storočí kostol, ktorý slúžil aj blízkemu opevnenému kláštoru a pravdepodobne aj vtedy tu stojacemu opevnenému hradisku Dvorina. V roku 1126 bol zničený Biograd a benediktínov presťahovali na opátstvo do Čokovca. Vtedy bol zrejme poškodený aj kostol v Rogove. K jeho obnove došlo až v14. storočí zásluhou opáta Petara Zadranina. Ale následne počas osmanských nájazdov bol opäť poškodený.

Ticho s neúnavným a jednotvárnym cvrlikaním cikád. Cez štrbinové románske okná kostola počujeme prenikať gregoriánske spevy benediktínských mníchov, opierame sa o chladivé kamenné múry kostola a cítime ako nami preniká stáročná história. Cvrlikanie cikád sa mení na šuchot kutní prechádzajúcich mníchov a všade až tam kamsi do diaľky rovinnej pustatiny sa šíri pokoj. ……Idite u miru….počujeme ?

Vrátili sme sa do mestečka a tie spevy v nás stále zneli. Neviem či sme ich naozaj počuli. Na brehu, tam kde bol kedysi dôležitý prístav starých Chorvátov. Tam, kde Petar Krešimír IV Veľký založil dynastiu Trpimírovcov prvých slovanských kráľov. Na ceste medzi Zadarom a Šibeníkom

text, foto © Peter Krivda Soliwarski     

Potulky CCXVIII – Vižinada /Istria, HR/

12.11.2024

Trochu sme si privstali k cestám a cestičkám, chodníkom, obzorom, ktoré sa neustále vzďaľujú a my sa nimi napriek tomu dáme vábiť. Zvodom ich farieb, vôní, tajomnom nepoznaného a mámivého odbočíme doľava, cestičkou, ktorá kamsi vedie a nás zlákala. Keby sa nás niekto opýtal prečo cestičkou doľava, určite by sme nevedeli odpovedať. To je Istria a my ju pomaly [...]

Potulky CCXVII – Ochtiná, kostol Ev. cirkvi a. v.

06.10.2024

Gemer, až magické slovo pre pomenovanie nádhernej krajiny, územia bývalej Gemersko-malohontskej župy, synonymum bohatstva bohatej minulosti, prosperity, rozmachu a rozkvetu priestoru. Gemer, ktorý oddávna lákal svojou prehojnosťou rúd ukrytých pod zemou, pritiahol sem nemeckých kolonistov, ktorí z tohto kraja urobili stredisko banských ťažieb a hutníckej výroby [...]

Potulky CCXVI – Lysice zámok /CZ/

09.09.2024

…niekedy hľadáme už dávno nájdené, niekedy hľadáme to, na čo sa práve pozeráme a niekedy hľadáme nedosiahnuteľné chiméry a oči nám nedovolia vidieť okolo krásno a objavno, dávnoveké a prebohaté historičnom a prebohaté umom. Niekedy sa vrátime po mnohých časoch na miesto, kde sme už raz boli, dávno a objavujeme nanovo to, čo sme už raz objavili, ale [...]

Pam Bondiová, USA, Trump

Bývalá prokurátorka, lojálna Trumpovi, mieri na čelo ministerstva spravodlivosti USA. Má čeliť 'zaujatým' prokurátorom

22.11.2024 06:20

Bondiová bola Trumpovou právničkou počas jeho prvého impeachmentu.

vojna na Ukrajine, Vladimir Putin

ONLINE: Zelenskyj sa pýta, ako Západ odpovie na novú ruskú raketu. Medvedev: Chceli ste to? Tak to sakra máte

22.11.2024 06:15, aktualizované: 07:25

Rusi krátko pred útokom experimentálnou raketou stredného doletu na Dnipre informovali Spojené štáty.

w-foto-kolona-01

Doprava na diaľnici D2 zo Záhoria kolabuje, zdržanie v kolónach je aj hodinové. Kedy sa tento stav skončí?

22.11.2024 06:00

Pravda zisťovala, kedy budú dokončené opravy a kedy sa skončia s nimi súvisiace obmedzenia.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 161
Celková čítanosť: 526095x
Priemerná čítanosť článkov: 3268x

Autor blogu

Kategórie