Potulky LXXVII – Nádherná a tajomná Punta Planka /HR/

Niektoré cesty sa zdajú byť nezaujímavé , až neskôr zistíte, že vedú k pokladom, ktoré ste inde hľadali z veľkým úsilím.
Po Jadranskej magistrále od Šibeníka k Splitu sme sa prevážali mnoho krát. Mnoho krát sme boli aj v malebnom mestečku Rogoznica, postavenom tak, ako vedľajší Primošten pôvodne na ostrove, ktorý bol neskôr spojený s pevninou skalnatou úžinou. Dokonca snáď dva, alebo tri razy sme boli aj v dedine Ražanj na poloostrove neďaleko, kde okrem jazera Zmajevo Oko nie je v podstate nič nejako pútavé, ak nerátame samotné more a vily a vilky, ktoré sú obvyklé tu na pobreží so sezónnym obývaním. Až po preklikávaní historických pamiatok Chorvátska som naďabil na kostolík, ktorý potom v reále predčil všetky naše očakávania. Niekde tam za Rogoznicou smerom k Splitu je na magistrále dedina Podorljak. Ešte pred romantickým mestečkom Marina so stredovekou pevnostnou vežou a dobrou kávou pri malom prístave. V dedine Podorljak je potrebné odbočiť doprava a potom po kľukatých cestičkách až do dediny Ražanj. Tak sú uličky ešte kľukatejšie a niekedy sa dá zablúdiť tak, že prídete dva krát na to isté miesto. Ale pri troche obratnosti a možno aj s radou okoloidúcich sme prišli až k poslednej vile na konci dediny na juhu a odtiaľ po štrkovom chodníku vedľa pobrežia ešte možno dva kilometre až úplne na koniec poloostrova. V jednom mieste sa odrazu otvorí fantastický výhľad na more, ktorý bol doposiaľ ukrytý skalami, stromami a kríkmi. Fascinujúci výhľad na skalný výbežok z poloostrova. Punta Planka, mys Planka. Ostré skalnaté útesy prudko klesajúce do morských vĺn po ktorých je len veľmi ťažko prechádzať. A na ich úplnom konci, na skalnej skale rozjazvenej neustálym búšením vĺn, vetra, páľavou slnka a zimných mrazov, na tej konečnej skalnatej skale, kde sa zrážajú severný a južný vietor, cyklóny a anticyklóny, morské prúdy, kde zápasia najsilnejšie vetry Jadranu jugo a bora, tam kde sa delí Jadran na južný a severný, prebieha neustále „obrovské prírodné predstavenie, ktoré sa nesmie opomenúť, pretože niečo podobné nemožno vidieť a zažiť nikde inde“. Povedal náš priateľ Stipe, ktorý má neďaleko dediny Ražaj dom a dosť rokov na to aby to tu dobre poznal. O tomto myse písal už v 6. storočí pred n.l. Homér v Iliade ako o mieste, kde sa po trójskej vojne zastavil jeden z najväčších hrdinov gréckej mytológie, Diomédes. A tu sa udial aj jeden zo zázrakov pripisovaný svätcovi Ivanovi Trogirskému, biskupovi z Trogiru v 11.storočí. Podľa povesti tu, pri myse Planka stroskotala loď, ktorá viezla kráľa Colomana do Šibenika aj s námorníkmi. Sv. Ivan prechádzal po vlnách mora ako po súši, zachránil kráľa aj celú posádku lode a tak potom pokračovali vo svojej ceste ďalej. V roku 1324 postavili na jeho pamiatku vďační námorníci na myse Planka kostol. Kostol je jednoloďový, má obdĺžnikový pôdorys s polkruhovou apsidou. Napriek tomu, že je označovaný ako gotický, nesie skôr románske, alebo až predrománske architektonické prvky. Jeho steny tvoria masívne kamenné múry, ktoré musia odolávať vlnobitiu zasahujúcemu v zimných mesiacoch až na skalný útvar na ktorom je kostol postavený. Strecha je vytvorená tiež z kamenných dosiek, bežných pre architektúru Jadranského pobrežia. Interiér kostola tvorí len jednoduchý kamenný oltár, nejaké lavice a fotoobrázky na stenách a pokora. Sedeli sme chvíľu na lavici, trochu rozjímali a trochu sa držali za ruky. Je dobre mať aj tu niekoho, koho ruky sa môžeme dotknúť. Cez úzke okno sem prúdilo svetlo, prefukoval vietor a neustály spev morských vĺn. A potom sme dlho hľadeli za obzor z tohto „konca sveta“ z ktorého trčí z vody už len skala na ktorej je malý maják a potom už len more. Dole na skaliskách stál rybár s udicou a bol taký maličký, ničotný oproti tej majestátnosti nekonečnej modroty a skál. Sedeli sme na nich a pokúšali sme sa počúvať spev krásnych morských panien, ktoré do morských vĺn lákali námorníkov. Domáci o nich hovoria. Tak určite to bude pravda. Ale akosi sme ich nepočuli, Asi tam bolo veľa turistov a tak sa schovali.
Keď sa už slnko spustilo na morskú hladinu a pozlátilo ju. Keď malá lodička plávala po tom zlate, vracali sme sa pomaly po úzkom chodníku z mysu Planka, od kostolíka sv. Ivana, od snenia, povestí, od nádherností …..

text, foto © Peter Krivda Soliwarski

Potulky CCXXVII – Hrad Čabraď

03.03.2026

Niektoré hrady, boli vystavané na miestach, ktoré už z diaľky priťahujú pozornosť aj napriek tomu, že už dávno nie sú hradmi, ale len hradnými rozvalinami v rôznom štádiu rozkladu. Lákajú aj napriek tomu, alebo možno práve preto. Vzbudzujú predstavivosť, romantické snenie o dobách, kedy ešte hradmi boli. Na niektoré sa dá vybehnúť len tak, na skok. Niektoré [...]

. . . malé chvejúce sa vesmíry. . .

26.02.2026

…jemné chvenie na hladine, takmer nebadateľné vlnenie po dotyku pera krídla vzlietajúcej volavky,ktorú sme vyplašili. Hrdokrásnej, povznesenej nad našou prízemnosťou, vzniesla sa ponad stromy, niekam… …jemné chvenie farieb, zelených, modrých, trochu olova a trochu olivového oleja, kvapku okru a striebristých odleskov a ešte hlboká, tmavá Van Gogh… [...]

Potulky CCXXVI – Církvice, kostol sv. Jakuba /CZ/

08.01.2026

Od detstva som si odkladal plechové krabičky, ktorých pôvodná náplň bola veľmi rôznorodá. Voňali diaľkami kávových a čajových plantáži i mäkkou tajomnosťou kaviarní, vôňami fajok nášho strýka Laca a Sherlocka Holmsa, cigarami Marka Twaina a nášho školníka, ktorého sme volali Džingischán. Voňali sladkými vôňami tuzexových sušienok a praliniek [...]

20260321 demonstracia Letna Praha202499  1

Oslabujete demokraciu. Desaťtisíce ľudí v Prahe protestujú proti Babišovej vláde

21.03.2026 16:33

Protest nadväzuje na akciu zo začiatku februára, keď sa v Prahe zišli desaťtisíce ľudí, aby podporili prezidenta Petra Pavla.

10 Pardubice ohen

Terorizmus v Pardubiciach a drony pre Ukrajinu. Česi hovoria po požiari aj o možnej ruskej stope

21.03.2026 16:15

Firma, ktorá sa na východe Čiech stala terčom podpaľačov, nepredáva žiadne drony Izraelu, ale, naopak, poskytuje ich Ukrajine.

Peter Szijjártó

Poslušne hlásim. Szijjártó volal Lavrovovi počas summitu EÚ, aby poskytol „čerstvé správy“

21.03.2026 16:03

Vďaka tomuto „na každom stretnutí EÚ po mnoho rokov Moskva v podstate sedela za rokovacím stolom“.

Železničná stanica Košice3

Kľúčovú trať na východe čaká modernizácia. Projekt za miliardy môže naraziť na pravidlá EÚ

21.03.2026 16:00

Ďalší úsek na severnom železničnom ťahu prejde dôkladnou rekonštrukciou.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 172
Celková čítanosť: 597911x
Priemerná čítanosť článkov: 3476x

Autor blogu

Kategórie