… na mnohých Potulkách som prechádzal Jablonicou, obcou na západnom úpätí Malých Karpát, ktorá vznikla podľa záznamov okolo roku 1262 na starej ceste Via Bohemica. Kaštieľ, ktorý tu stojí prakticky na okraji hlavnej cesty v centre obce som stále obchádzal s tým, že sa tu zastavím po ceste naspäť, inokedy, keď bude teplejšie, keď….Teraz, keď jar začala víťaziť vo svojom zápase so zimou a jej vône určite nedajú žiadneho tuláka na pokoji vyšiel som konečne pozrieť cez Karpaty do Jablonice aj na kaštieľ. Musím žiaľ priznať, že nemáme byť na čo hrdí.
Historicko-architektonická pamiatka aj so svojím parkom, ktorá by mohla byť úžasným lákadlom pre množstvo turistov z okolia, ale určite aj zo zahraničia tu trestuhodne chátra. A tak sme len smutne prechádzali (kaštieľ je nezabezpečený voči vstupu) miestnosťami so zborenými časťami stropov, prebúranými múrmi, na niektorých miestach zborenou strechou po prachu, sutinách, po kolená v hanbe ! Čo neničí čas a počasie, to dovŕšia miestni „kultúrychtiví“ občania.
História kaštieľa, ktorú som získal na stránkach obce, začína niekedy koncom 16. storočia. Asi o sto rokov neskôr, počas tureckých výpadov v roku 1663 vyhorel. Apponyiovci ho vtedy kaštieľ obnovili v duchu prebiehajúceho baroka. Jedná sa o dvojposchodovú budovu s troma krídlami, na hlavnej fasáde s dvoma štvorbokými nárožnými vežami. Z parkovej časti má kaštieľ štvorosový rizalit s veľkým barokovým vstupom. Fasáda stavby bola upravená v sedemdesiatych rokoch 18. storočia v barokovo-klasicistickom slohu. Reštaurovaný a čiastočne prestavaný bol kaštieľ v roku 1897.
Po definitívnom odsťahovaní grófskej rodiny kúpil kaštieľ v roku 1928 Cyril Zbořil z Přerova na Morave. Vzhľadom na nehospodárne zaobchádzanie s majetkom Olomoucká banka, v ktorej bol Zbořil zadĺžený, prevzala tento majetok a v máji 1935 predala kaštieľ s príslušenstvom a parkom Hospodárskemu družstvu v Senici na skladovanie obilia. Do vojny slúžil ako sýpka a počas vojny tu bolo ubytované nemecké vojsko.
Po vojne bola budova prispôsobená potrebám základnej školy. V roku 1968 bola postavená nová budova ZDŠ a kaštieľ bol uvoľnený a predaný štátnemu podniku Zberné suroviny, ktorému slúžil ako ústredný sklad kože a peria. Na jeseň roku 1988 sa podarilo MNV bezodplatným prevodom získať hospodársku časť naspäť a obec tu zriadila Podnik obecného zastupiteľstva. Kaštieľ sa vzhľadom na napätú politickú situáciu v roku 1989 prevodom nepodarilo získať. Po politickej zmene prišlo k úprave majetkovo-právnych vzťahov a kaštieľ zostal v súkromných rukách.
Ťažko hľadať slová, keď sme sa pri odchode obzreli za kaštieľom. Ale keď som prižmúril oči, videl som krásne skvejúci sa kaštieľ oproti barokovému kostolu s veľkým parkoviskom plným aut turistov, skvelú reštauráciu s domácimi špecialitami, útulnú kaviareň s výbornou kávou, galériu s dielami, ktoré pripomínajú Jablonicu a okolie, no a príjemné ubytovanie, lebo sa nám nechce odísť…
text, foto © Peter Krivda Soliwarski
Celá debata | RSS tejto debaty