…asi sme si vysnívali to najkrajšie čo sa dalo, keď sme sa chystali k dreveným cerkvam na východe našej krajiny. Asi sme si vysnívali rozprávku, ktorú sme si veľmi želali, lebo sa uskutočnila. Všetky rozprávky sú, či boli skutočné príbehy, lebo ľudia, ktorí ich zažívali vedeli prenádherne snívať. Keď sme prechádzali krajinou kdesi za […]

S mojím priateľom Nevenom Cvetičaninom sme sa mnoho krát rozprávali o tom aké krajiny a ich krásy sme v živote videli a ktoré z nich sú tie najexkluzívnejšie. Neven žije v našej krajine, ktorá je už aj jeho krajinou, keď utiekol pred vojnou, ale treba priznať, že žiadne mimoriadne lingvistické zázraky neurobil. Ja keď som v jeho krajine, ktorá je už aj […]

…keď počujem slovo Turiec, prechádzajú mi mysľou predstavy o fantastických, rozprávkových magických krajinách, krajinách mýtických, krajinách do ktorých nech prídeš odkiaľkoľvek stále stúpaš po nádherne, dýchaš čarovno a s pokorou hladíš peknotu. Dolín, vrchov, lúk i dedín a pošepky si opakuješ čarovné mená Gaderská, Blatnická, Dedošová, […]

…boli sme na mieste, kde čas je už dávno akousi zvláštnou veličinou. Prechádzali sme medzi zasneženými kopcami, ktoré akoby snehu stále nemali dosť. A po ich svahoch plávali po bruchá v snehu lane a jelene. Len tak zastali, otočili k nám hlavy cez dolinu a na chvíľu sa zdalo akoby zamrzli, alebo vytvorili sochárske súsošie. Ale oni sa pohli ďalej do krajiny, […]

…v akomsi filme cestovali ľudia v čase. Celé generácie ľudstva túžia cestovať časom. Jedni niekam do minula, niekam, kde sa dá poznať, či to čo vieme je pravdivé a iní niekam do budúcna, aby dali svojej zvedavosti zadosť o miestach zajtrajška, ktoré nepoznáme. Moje poznanie mi našepkáva, že len málo z ľudí je pocteno tým darom, aby mohli cestovať časom. […]

„Milujeme túlanie sa po prériách. Tam sa cítime voľní a šťastní. Ale keď sa usadíme, strácame farbu a umierame.“ (Satanta, Kiowa) …každé obúvanie tuláckych topánok, priatelia, je ako prechod do iného sveta, inej skutočnosti, iného času, akoby tie čarovné topánky mali moc prenášať ich majiteľa v čase i priestore. Ale nie len to, tie moje tulácke […]

…pomaly na Potulkách odchádzam z Turca, ale nemohol som bez toho aby som si ešte aspoň jednu z mojich lások stredovekých neuchoval v pamäti. A tak som išiel pohladiť múry, oprieť sa o ne a počúvať, počúvať celú tu stáročnú históriu, ktorá z nich vyžaruje. Kto všetko išiel predo mnou po chodníku ku gotickému kostolíku sv. Jána Krstiteľa v Inančinej. Kto […]

Dnes niekto sedí v tieni, pretože ktosi dávno zasadil strom……Warren Buffett ….len si tak sadnúť na breh Malého Dunaja a sledovať ako plachtia zlaté listy topoľov a jelší nad jeho hladinou v ktorej sa odráža celý svet. Farebné šialenstvo impresie, ktoré nedovolí odísť a núti chytiť za blízku ruku a ticho ju pritiahnuť na ten breh a usadiť do […]

… „ Zem má dostatok bohatstva pre potreby každého, ale nie pre chamtivosť každého“ M. Gándhí …. …niekedy sa zastavíme na miestach, ktoré sú pokladmi, prídeme na miesta, ktoré sú zázrakmi a ponúkajú sa nám kdesi hneď za rohom. Najväčším zázrakom tam ani nie je tak ich nádhera, ale možnosť jej neustáleho objavovania v kúzelných […]

Objaviteľské tajomstvá, také ako sme zažívali v detstve, také za garážou nášho domu, kde sa odohrávali najúžasnejšie dobrodružstvá, tam, kde každý aj najmenší kopček mal svoje meno Zlatý vrch, Medvedia skala a mláka po odvezených paneloch bola Strieborným jazerom pri ktorom sme sedávali pri táborovom ohni každý s menom naších knižných hrdinov a fajčili […]