Sadol som si na malý štokerlík v rohu a tak trocha s pokorou som otvoril starú knihu, ktorá ma sprevádzala v určitom zmysle celým životom. A teraz, už neviem po koľký raz som tú knihu, spolu s mnohými inými premiestňoval z police na inú policu v snahe urobiť miesto pre novšie, nástupnícke. Cervantesov Dômyselný rytier Don Quiote da la Mancha. Už len vyslovenie toho […]

…pod lipami do trávy. Do vôni líp, ktoré už síce boli odkvitnuté, ale kvety tu zanechali omamný pozdrav, ktorý ešte stále lákal bzučiace včely i nás. Do tráv, vedľa cesty pod kostolom sme si sadli, aby sme si mohli chvíľu vychutnávať pokoj vlniaceho sa obilia na okolitých poliach až po modré Žiarske vrchy. Ešte nevoňalo zlatými vôňami páľav žní letného […]

Keď sme prechádzali z jedného fascinujúceho miesta Sicílie na druhé. Keď som si opakoval cestou názvy miest, ktorých mená voňali na diaľku romantikou, históriou i nádherou, Catania, Ragusa, Syrakuzy, Taormína, Noto…a Agrigento. Agrigento z tých všetkých miest, mien vystupovalo ako mesto, ktorého meno je potrebné vyslovovať s úctou i pokorou, obdivom i gráciou. […]

…z končekov zlatých, karmínovočervených a zelených listov odkvapkávali trblietavé brilianty a na zemi stekali po sklonených steblách tráv. Všade okolo vystupovali úžasné vône chryzantém, veľmi opatrne premiešané s arómou tlejúcich listov a esenciou plávajúcich hmiel. Odkiaľsi z inej strany sna sa naliehavo ozývali tóny, najprv ticho, clivo, ale čím ďalej tým […]

…niekedy sa sny z raného detstva odrazu objavia po mnohých desaťročiach ako niečo, čo sa reálne stalo a akosi nevieme rozlíšiť, čo je, čo bolo, čo je snom a čo realitou. Možno práve to nepoznanie je tou nádhernou tajomnou bránou, ktorou sa pohybujeme medzi ireálnym a skutočným. Pohybujeme sa medzi dvomi polohami o ktorej ani o jednej nemôžeme s istotou povedať, […]

Keď kvitnú pomarančovníky a citrónovníky a keď dozrievajú pomaranče a citróny, je čarovné sadnúť si do citrusového sadu a nasávať tú úchvatnosť aj do zásoby. Kamenný domček v ktorom sme bývali na okraji mesta Lentini, stál uprostred takéhoto sadu a bol naplnený vôňami ako flakón s citrusovým parfumom. A naša malá požičaná Lancia, ktorú sme každý […]

…tak som si teraz akosi spomenul na rozprávky môjho detstva. Počúvali sme ich z rádia, alebo lepšie povedané z rádií. Mali sme to tak rozdelené. Večer rozprávku na dobrú noc, ktorú nám rozprávala „teta Viera Bálintová“ so svojím čarovným hlasom, sme počúvali v kuchyni, kde sme mali na polici rozhlas po drôte. To bolo také zvláštne rádio, ktoré bolo […]

…keď som v minulosti vnímal prítomnosť skanzenov viac menej ako neživé múzeá, ktoré sú nemenné a aj napriek tomu, že to nie sú exponáty uzavreté v nejakých sklenených muzeálnych vitrínach, neustále som mal pocit, že sú to súbory ľudových stavieb pod akýmsi neviditeľným poklopom, ktorý ich chráni pred vplyvmi vonkajšieho sveta. Asi je potrebné viac […]

Niekedy, keď počúvam veľmi veľa vznešených slov o spravodlivosti, pravde a demokracii nevdojak zacítim vôňu, či skôr pach klamstva. Niekedy, keď počúvam veľa vznešených slov o obrane slobôd, demokracie a ľudskosti od tých, ktorým z pod rúk a nôh tečie krv tých, ktorí Ich Pravdu nevelebili, cítim pach smradľavej, zatuchnutej prikrývky z postele pobehlice. Ale […]

…akosi groteskný sa mi zazdal úvod k tomuto textu „v bratislavskej galérii Čin Čin sa predstavil Michal Studený“…tak teda, bratislavská galéria Čin Čin predstavuje tvorbu z ostatných rokov maliara, výtvarníka Michala Studeného /*1939/ vo výstavnom projekte „Spektrá“, ktorú výstavu pripravil autor v spolupráci s Jánom Studeným a kurátorkou PhDr. Evou […]