pravda krásy

…domy, múry, ulice, dlažba miest nesú v sebe vlastnú pamäť. Na tých, ktorí ich dali postaviť, na tých, ktorí ich postavili, na tých, ktorí v nich bývali i na tých, ktorí kráčali po ich kamennom tele a vyhladzovali hrubé nerovnosti. Nesú v pamätí tých, ktorí tu nechali stopu ako prví aj tých, ktorých otlačky nôh ešte dnes nevyschli. Keď sme prechádzali už […]

…sú tuláci, ktorí cestujú s presne stanoveným plánom a aby dosiahli svoj cieľ, ktorý si naplánovali neuhnú zo svoje cesty. Keď sa tak zamyslím, tak to vlastne nie sú tuláci, ale povedzme cestovatelia. Lebo tuláci, my síce vieme, kde je náš pomyselný cieľ, ale keď po ceste je tak nesmierne veľa lákadiel, ktoré sa vynárajú spoza obzorov. Nádherná krajina údolia […]

Už vstup Jána Hlavatého do výtvarného diania na Slovensku, alebo lepšie povedané vtedajšieho Československa na začiatku osemdesiatich rokov , teda po absolvovaní Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave je poznačený razanciou a odhodlaním vytvárať si vlastnú, osobitú a originálnu cestu. Študoval v ateliéri prof. Jána Želibského z ktorého profiluje velký okruh […]

….len si tak sadnúť na breh Malého Dunaja a sledovať ako plachtia zlaté listy topoľov a jelší nad jeho hladinou v ktorej sa odráža celý svet. Farebné šialenstvo impresie, ktoré nedovolí odísť a núti chytiť za blízku ruku a ticho ju pritiahnuť na ten breh a usadiť do zlatého, voňavého bohatstva. Spolu počítať kruhy na vode a hľadať v nich chvejivý obraz […]

…keď sme vykročili od parkoviska smerom k turistickým značkám, ktoré nás mali nasmerovať k zrúcanine hradu na Súľovských skalách, museli sme sa otočiť a na chvíľu sa vrátiť k potoku, ktorý preteká popri ceste a pri parkovisku je drevený môstik cezeň. Áres musel aspoň na chvíľu do chladivej vody brucho ponoriť. Aj mňa lákalo, ale predstava, že by som sa bahnil […]

…je len málo aktivít v oblasti výtvarného umenia v našom, Slovenskom diapazóne, ktoré sa pokúšajú prezentovať tvorbu viacerých autorov povedzme s rovnakou výtvarnou filozofiou, rovnakého spôsobu myslenia, vyjadrovania. Je len veľmi málo autorov, umelcov, výtvarníkov, alebo kurátorov, ktorí by sa dali na túto veľmi tŕnistú cestu. Obdobné aktivity sa […]

Vyletneníobčania-priatelia, v čase školopovinnom sme chodili na koncoročné školské výlety niekam, kde sa to zdalo byť nesmierne zaujímavé, priťahujúce a možno aj tajomné. Veľmi sme sa na tie výlety tešili. Jednak preto, že sme neboli v škole a od výletu sme očakávali strašne veľa zážitkov a jednak výlet už definitívne predznamenával koniec školského […]

Keď sme sa, preveľavážení občania-priatelia, minule Potulovali okolo jedného z najstarších kostolíkov u nás, tak samozrejme odtiaľ sme sa vyšplhali aj na neďaleký hrad Gýmeš. Samozrejme, že nás to ťahalo do nejakého hypersupermarketu, lebo bolo pekne, ale zas tam bolo preplnené, tak so zvesenými ušami sme išli do prírody. A ešte aj po pamiatkách, no s […]

…niekedy si len tak sadnúť na lávku cez potok, spustiť bosé nohy nad skačúce studené vlny, hojdať nimi a prstami chytať vystreknute, lesknúce sa kvapky vo vzduchu. Sedieť na tej lávke a pozerať do spenenéj riavy, ktorá sa prevaľuje s hlukom cez skaliská a vlečie so sebou úlomky z hôr zvysoka. Vlečie ich so sebou, obrusuje a potom niekde inde, dole, tam kde sa už […]