pravda krásy

…zlato, kameň, drevo…sú v rukách umelca rovnocenným materiálom a oni i jeho um im dajú punc šperku, čo iným rukám nie je dané. Románsky kostolík nie je hodnotný preto, že slúžil cirkvi na začiatku stredoveku, ale, že stojí niekde na začiatku dnešnej architektúry. Stredoveké hrady nie sú obdivuhodné preto, že v nich žili feudálni páni, ale že do ich […]

„ Keď budeš počuť šum vtačích krídel, mysli na ich slobodu. Keď budeš vidieť ich tiene plávať na zemi, mysli na to, že plávali aj po miestach o ktorých snívaš. Ale oni sa stále vracajú tam, odkiaľ prvý raz vzlietli“ Krúžili sme nad Etnou a uvažoval som nad tým, aké pocity majú miestni ľudia, keď vidia z mohutnej hory vystupovať obláčiky pary. Obleteli sme tú […]

Svet je priestor naplnený záhadami. A je nádherným darom možnosť, či potreba tieto záhady objavovať. Niekedy sa pristihnem pri tom, keď sa prechádzame starými historickými uličkami, akoby som listoval fotografickým albumom, ktorý je plný starých fotografií a patril niekomu inému. Naším predkom, ktorí tu už nie sú. Ešte ich spoznávame na niektorých z čiernobielych, […]

…doslova v poslednej chvíli som ešte stihol skvelú výstavu skvelého výtvarníka Jozefa Mužilu /1967/ v Turčianskej galérii v Martine. „Možnosti“. Autor žijúci v Martine je z môjho pohľadu „málo videný“, málo exponovaný na našej výtvarnej scéne, málo prezentovaný aj napriek jeho nespornej originalite a jedinečnosti vyjadrovania. Zjavne v jeho povahovej […]

… kedy som prvý krát pocítil túžbu preniesť sa časom do minulosti, do iného obdobia, do iného času. Ono to asi bude vždy až po poznaní niečoho, čo sa udialo niekde v nepoznaní. A čím viac je to nepoznanie zastreto vrstvou neznáma, tým je tajomnejšie a záhadnejšie, a tým viac láka, a tým viac priťahuje, a tým viac chce, aby sme išli za nim. Ono to bude až potom, […]

…stále som sa vyhýbal tomu, aby som sa stal cestujúcim v tom nikdy nekončiacom zástupe, ktorým sa ženú po všetkých cestách sveta turisti. A robia zeme, vyrábajú zeme, robia destinácie. Niekedy v jeseni minulého roku som nechtiac vypočul rozhovor dvoch mamičiek v kaviarni jedného nákupného centra. Sú to také kaviarne nekaviarne v ktorých sa schádzajú mamičky […]

…hľadáme doma krásy Toskánska, Andalúzie, Alpských dolín…,len akosi zabúdame, že iní k nám chodia hľadať krásy Slovenska, Turca, Blatnickej doliny. Koľko krát sme porovnávali „toto je nádhera, ako krajina pri Montalcino, vinohrady ako pri Pianacci…“. Lenže „táto“ nádhera zvlnenej krajiny s kopčekmi a dolinami je pri jednom z pohľadov z Brotnice […]

…už dlho nie je pravidlom, že by sa v slovenských výstavných priestoroch predstavovalo súčasné výtvarné umenie z Čiech. O to zaujímavejšie potom vyznieva skvelý počin spoločnosti Mantra a jej konateľa Šimona Krivdu, ktorým sa podarilo vo výstavných priestoroch bratislavskej Pradiarne realizovať vskutku výnimočnú výstavu popredného českého multimediálneho […]

Sadol som si na malý štokerlík v rohu a tak trocha s pokorou som otvoril starú knihu, ktorá ma sprevádzala v určitom zmysle celým životom. A teraz, už neviem po koľký raz som tú knihu, spolu s mnohými inými premiestňoval z police na inú policu v snahe urobiť miesto pre novšie, nástupnícke. Cervantesov Dômyselný rytier Don Quiote da la Mancha. Už len vyslovenie toho […]

…pod lipami do trávy. Do vôni líp, ktoré už síce boli odkvitnuté, ale kvety tu zanechali omamný pozdrav, ktorý ešte stále lákal bzučiace včely i nás. Do tráv, vedľa cesty pod kostolom sme si sadli, aby sme si mohli chvíľu vychutnávať pokoj vlniaceho sa obilia na okolitých poliach až po modré Žiarske vrchy. Ešte nevoňalo zlatými vôňami páľav žní letného […]

Keď sme prechádzali z jedného fascinujúceho miesta Sicílie na druhé. Keď som si opakoval cestou názvy miest, ktorých mená voňali na diaľku romantikou, históriou i nádherou, Catania, Ragusa, Syrakuzy, Taormína, Noto…a Agrigento. Agrigento z tých všetkých miest, mien vystupovalo ako mesto, ktorého meno je potrebné vyslovovať s úctou i pokorou, obdivom i gráciou. […]