…najprv som sa posadil do trávy Grassalkovichovej záhrady. Tak trochu som závidel niekoľkým skupinkám bratislobčanov v tráve, ktorí sa na to pripravili lepšie ako ja a rozložili sa s nejakými jedlotami a piťovinami na dekách v tieni stromov a tak nejako v pohode si užívali voľného dňa. Akosi som si spomenul na zážitok s pred desaťročí, keď mi boľševickí mocovládcovia blahosklonne dovolili vycestovať do kapitalistickej cudziny. V Paríži som vtedy lietal po múzeách a galériách v upotenej snahe všetko stihnúť. Prešiel som aj priestormi Invalidovne a potom vonku, keď som prechádzal po Esplanade des Invalides a na rozsiahlych trávnatých plochách si vylihovali a vysedávali a hrali sa a len tak sa tešili parížoobčania aj občanotouristes ja som im ticho závidel. Aj ja som si sadol do trávy, len tak, slobodne, bezplánovo. Skusmo som si aj ľahol, ale to len na chvíľu, lebo som stále musel vyhliadať nejakého strážnika, ktorý by upozoňoval dôrazne, že na verejnej zeleni sa nesedí, nespí, neváľa. Neprišiel. A tak som po chvíli vstal a hrdý na svoje prvé slobodné piknikovanie v tráve vykročil oproti ďalším nástrahám slobody.
Je úžasné ísť na výstavu sôch a môcť ich obdivovať z polohy ležmo, sedmo a videl som, že skúsenejší aj v stoji na hlave, alebo priamo z kočíka. Je fantastické si len tak posedieť na lavičke, poklábosiť si s priateľmi a ajhľa vedľa umenie. Je fantastické, že aj tento rok sa sochy Slovenských a zahraničných umelcov dostávajú do bratislavských priestorov. Tento, XXI. Ročník, žiaľ „len“ v Grassalkovochovej záhrade. Centrum mesta sa umenia akosi bálo. Napriek tomu je tu v nádhernom prostredí francúzskeho parku, na ktorý dohliada jazdecká socha imperátorky Márie Terézie, rozostavená kolekcia sôch súčasných autorov, ktoré teraz, tak ako aj po miulé roky, vdýchli trochu sviežeho vzduchu konkávno – konvexným ohybom baroka farebnej kvetinovej úpravy trávnatých plôch parku. Milan Adamčiak, Jiří Kačer (CZ), Antonín Kašpar (CZ), Kata Kissoczy (SK/CZ), Tomasz Koclega (PL), Andrej Margoč, Ján Mathé, Ľubo Mikle, Peter Roller, Waldemar Rudyk (PL), Jakub Trajter, Dionýz Trosko, Jozef Vachálek sú aktérmi, ktorých sochám robí monumentálnu scenériu pozadia Grassalkovichov palác s terajšími priestormi prezidentských kancelárii.
Asi si ešte pôjdem raz zapiknikovať medzi plastiky festivalu Socha a objekt XXI na konci júla. A možno aj s priateľmi, a možno aj s pohárom Bordeaux na rozlúčku …
text, foto © Peter Krivda Soliwarski
Inšpiratívne :-))) ...
Celá debata | RSS tejto debaty