pravda krásy

…akosi groteskný sa mi zazdal úvod k tomuto textu „v bratislavskej galérii Čin Čin sa predstavil Michal Studený“…tak teda, bratislavská galéria Čin Čin predstavuje tvorbu z ostatných rokov maliara, výtvarníka Michala Studeného /*1939/ vo výstavnom projekte „Spektrá“, ktorú výstavu pripravil autor v spolupráci s Jánom Studeným a kurátorkou PhDr. Evou Trojanovou na vernisáži veľmi prehľadne prechádzajúcou exkurzom cez tvorbu Michala Studeného až k súčasným prezentovaným dielam. Iste, maliara, ako jednu z kľúčových, trochu viac sa mi páči český „stěžejních“, osobností „zlatých šesťdesiatych“ nie je potrebné nejako zvlášť predstavovať. Patrí do generácie, ktorá veľmi razantne vstupuje do diania v prvej polovici 60. rokov 20. storočia a osobnosti ako Vlado Popovič, Jozef Kornúcik, Peter Bartoš, Juraj Jakubisko, Elo Haveta, alebo Milan Sládek  nikoho nenechali na pochybách o svojom neskrotnom chcení zanechať za sebou stopu v jemne uvoľnenom dýchaní kultúry vo vtedajšom Československu. Vstupujú do závanov tradicionalistických domovských vzťahových relácií starších Galandovcov, absorbujú vtedy prebiehajúce konceptuálne tendencie a akosi každý po svojom vytvárajú svoj osobnostný program. Iste si spomenieme na „záznamy“ Michala Studeného jeho idenia po krajine, ktorú nepotrebuje konkretizovať. Bytia v krajine z ktorej ako totemy vynáša na plochu obrazu najelementárnejší znak prítomnosti človeka. Dom v tej najjednoduchšej podobe. A kostol, otlačok ľudskej pokory. Michal Studený prechádza krajinami svojho bytia a odnáša si z nich spomienky. Keramické črepy, fragmenty hospodárskeho náradia, lístky ďatelín, kvetiny vylisované v herbári a vtláča ich do pastóznych nánosov farieb ako znaky, symboly, otlačky svojej prítomnosti. Bol som tu.

V ostatných dvoch desaťročiach Michal Studený postupne akoby prestupoval cez pomyselnú bránu zo stavu telesnosti, do nehmotného priestoru imateriálna. Oprosťuje sa od potreby zanechávať znaky, symboly a prechádza do priestoru určitej spektrálnej spirituality vyšších duchovných hodnôt, duchovného vesmíru. Akákoľvek konkrétnosť, fyzičnosť, čo i len znaková vyhranenosť, pominuteľná realita, ostáva za prekročenou „bránou“ transcendentálna. Úžasná poetika tohto spôsobu myslenia i vyjadrovania je potom postavená mimo akéhokoľvek poznateľného, či hmatateľného atribútu a stáva sa len určitým fluidom duchovnými pochodmi autora prechádzajúcimi od bohato širokospektrálnej dúhy koloristického vnemu, až po elementárny výstup monochrómu sivých, či čisto bielej.

Výstava ostatnej tvorby maliara Michala Studeného v galérii Čin Čin Spektrá, je svojím rozsahom skôr komorného charakteru, ale výpoveďou nesporne naplní očakávanie náročného návštevníka. Ponúka koloristickú komunikáciu pri tichej meditácii s možnosťou ponoru do vlastného vnútra………………..

text © Peter Krivda Soliwarski, foto Adam Sakový, Viki Kollerová