Založ si blog

Potulky CXIII – Zuberec, Múzeum oravskej dediny

…keď som v minulosti vnímal prítomnosť skanzenov viac menej ako neživé múzeá, ktoré sú nemenné a aj napriek tomu, že to nie sú exponáty uzavreté v nejakých sklenených muzeálnych vitrínach, neustále som mal pocit, že sú to súbory ľudových stavieb  pod akýmsi neviditeľným poklopom, ktorý ich chráni pred vplyvmi vonkajšieho sveta. Asi je potrebné viac pochopiť podstatu prirodzenej pominuteľnosti. Nie len tej ľudskej. Alebo vlastne áno, tej ľudskej. Lebo s ľudskou pominuteľnosťou odchádzajú aj atribúty prítomnosti človeka, ktoré za sebou zanechávame svojou prítomnosťou v krajine. Podľa Lynna Whitea, Jr., „bol osud Zeme spečatený už v siedmom storočí našej epochy vynálezom pluhu s postrojom pre ťažné zviera. Tento nový nástroj sa potom „vrhol na pôdu ako dýka“ a obrábanie pôdy sa zmenilo na ekologickú vojnu. Predtým bol človek súčasťou prírody, teraz sa stal jej vykorisťovateľom“. Takže všetko to, čo sa pokúšame uchovať, je len doklad našej prítomnosti  v prostredí, ktoré si naši predkovia podrobili. A veľmi sa bojím, že všetky tie  úžasné parky, oázy nádhernej vegetácie, arboréta, alebo zoologické záhrady i múzeá tradičnej architektúry sú len nami umelo vytvorenými priestormi, náhražkami, ako snaha po akomsi vykúpení za to čo sme zničili. Alebo možno odišlo samo…Zo skanzenom to je ako s penzionovaným generálom. Je to generál, ale už len tak akosi. Skanzen, alebo múzeum ľudovej architektúry je dedinou, ale už tiež len tak, akosi penzionovanou. Už sa nevie postarať sám o seba. Už sa oň musí starať niekto iný. Termín emeritný sa mi páči. Emeritný profesor, emeritný biskup. Môže byť aj emeritná dedina ?  V každom prípade ale zrejme nie všetko, čo vznikalo činnosťou človeka zanechávalo za sebou negatívnu stopu. Aj tá krásna pani, ktorá už asi viac rokov predáva neďaleko vstupu do Múzea oravskej dediny svoju keramiku a my po každý raz neodoláme a aspoň srdiečko. Nenalieha, nevnucuje, len láskavo hovorí o práci s hlinou a o láske k tejto prastarej ľudskej tvorbe. Vždy má okolo seba kruh poslucháčov, ktorí malí aj veľkí počúvajú jej české slovné hladenie tej najprirodzenejšej ľudskej matérie. A potom okolo dreveníc Malatinej, Záskalia, Vyšného Kubína, Žaškova Veličnej a trochu vyššie Čimhovej, Podbielu, Zuberca, Vasiľova…pomaly, od jednej drevenice k druhej, niektoré nás vtiahnu. Napriek tomu, že vieme ako boli tie stavby prenesené a nanovo postavené tu, v novom prostredí, napriek tomu, že si to uvedomujeme, akosi stále cítime vône tých, ktorí tu pozerali cez malé okienka na ktoré museli v zime dýchnuť, aby odohnali kvety námrazy. Tie vône preniesli spolu s drevenými trámami a trochou lásky z miesta ich vzniku a museli dlho vyberať to nové, aby sa z nich tie vône a tá láska nevytratili. Aby pokora v neskorogotickom kostole sv. Alžbety Uhorskej zo Zábrežia ostala vo vyhladených laviciach. Akoby uličky medzi drevenicami boli prázdne a tiché len na chvíľu, kým sa vyhrnú ľudia z malého dreveného vstupného portálu kostola po omši. A potom ešte tam vyššie, kde sú poklady z Goralských lazov, Oravského Veselého, alebo Novoti, odtiaľ sme rátali stĺpiky dymu stúpajúceho z komínov dreveníc a vedeli sme, že keď sa drahokamy, ktoré človek vybrúsil svojím potom, lesknú v krajine, je treba ich pohladiť dlaňou a pocítiš dotyk zakliatej lásky a spútaného dobra v tom kuse zeme. Z dreveného mosta ponad Studenú, ktorej vody sa trieštili o skaliská v nej, som počúval úchvatné Oravské pastorále a ukladal som si ho spolu s nádherou vôni a ticha do vreciek spomienok. Možno sa tam trochu pomieša s vôňami zapadajúceho slnka a kvetov zimy na zamrznutej vode. Myslel som na nás, všetkých. Ako sa škriepime, hádame, prieme a ako nám ten jed nevraživosti každý deň prilievajú kedysi silní do ranného nadýchnutia, krivia nám ústa a do pier vkladajú nenaše slová. Príďte na brehy pokoja, aj tu medzi drevenice Zuberca, pozrime sa do odrazu v okienkach na svoju tvár. Či sa ešte spoznáme. Načrime oboma dlaňami do pokory a pokoja prírody a ponúknime z nich balzam dobra….

text, foto © Peter Krivda Soliwarski

Potulky CXVII – Kostol sv. Šimona a Júdu, Spišský Hrhov

24.09.2023

…z končekov zlatých, karmínovočervených a zelených listov odkvapkávali trblietavé brilianty a na zemi stekali po sklonených steblách tráv. Všade okolo vystupovali úžasné vône chryzantém, veľmi opatrne premiešané s arómou tlejúcich listov a esenciou plávajúcich hmiel. Odkiaľsi z inej strany sna sa naliehavo ozývali tóny, najprv ticho, clivo, ale čím ďalej tým [...]

Potulky CXVI – Bojnice zámok

24.06.2023

…niekedy sa sny z raného detstva odrazu objavia po mnohých desaťročiach ako niečo, čo sa reálne stalo a akosi nevieme rozlíšiť, čo je, čo bolo, čo je snom a čo realitou. Možno práve to nepoznanie je tou nádhernou tajomnou bránou, ktorou sa pohybujeme medzi ireálnym a skutočným. Pohybujeme sa medzi dvomi polohami o ktorej ani o jednej nemôžeme s istotou povedať, [...]

Potulky CXV – Lentini, alebo Tam za múrom je Etna.

06.06.2023

Keď kvitnú pomarančovníky a citrónovníky a keď dozrievajú pomaranče a citróny, je čarovné sadnúť si do citrusového sadu a nasávať tú úchvatnosť aj do zásoby. Kamenný domček v ktorom sme bývali na okraji mesta Lentini, stál uprostred takéhoto sadu a bol naplnený vôňami ako flakón s citrusovým parfumom. A naša malá požičaná Lancia, ktorú sme každý [...]

pellegrini, fico, šimečka

Exkluzívna anketa: Vyše 42-tisíc čitateľov Pravdy prezradilo, koho budú voliť. Takto by podľa nich vyzeral nový parlament

25.09.2023 06:00

Prvá trojka ostáva istá - Smer, PS a Hlas. Do parlamentu by sa podľa našich čitateľov dostali aj Demokrati. Naopak, mimo neho skončili KDH, OĽaNO, Sme rodina aj Republika.

virtuálna asistentka, IDA, sociálna služba, seniorka, Prievidza

Seniorka hovorí o bezmocnosti po páde v špajzi. K osamelým ľuďom posielajú virtuálne asistentky

25.09.2023 06:00

Vysilená sa Anežka (86) nedokázala ničoho zachytiť, na pomoc čakala tri hodiny. Teraz má v dome neinštalované zariadenie, ktoré jej blízkych upozorní na rizikovú situáciu.

Justin Trudeau, Volodymyr Zelenskyj, Kanada

ONLINE: Zelenskyj sľúbil v USA, že dobyje Bachmut. Budanov tvrdí, že tam pochovajú ruskú armádu

25.09.2023 05:30, aktualizované: 06:44

Bachmut bude opäť náš, prisľúbil Zelenskyj v USA. Šéf rozviedky Budanov tvrdí, že k Bachmutu poslali Rusi na smrť 15-tisícovú 25. armádu.

Korňa, Dedina roka

Dedina roka má ropný prameň aj cintorín obetí hladomoru. Nájdete ju na Kysuciach

25.09.2023 05:00

Neopísateľná atmosféra, nezvyčajné atrakcie, nádherná príroda, no najmä dobrí ľudia sú podľa starostky aktuálnej Dediny roka za triumfálnym ziskom tohto titulu.