Založ si blog

Potulky CXVI – Bojnice zámok

…niekedy sa sny z raného detstva odrazu objavia po mnohých desaťročiach ako niečo, čo sa reálne stalo a akosi nevieme rozlíšiť, čo je, čo bolo, čo je snom a čo realitou. Možno práve to nepoznanie je tou nádhernou tajomnou bránou, ktorou sa pohybujeme medzi ireálnym a skutočným. Pohybujeme sa medzi dvomi polohami o ktorej ani o jednej nemôžeme s istotou povedať, že je ona tá skutočná a tá druhá je snom. Koľko krát sme sa pristavili pri zážitkoch, ktoré sme už kedysi, kdesi prežili, stáli na miestach, na ktorých sme už niekedy stáli. A nie, neboli sme tam, ani tie zážitky sme nezažili. Aspoň nie na tejto strane sna. Stačí len natiahnuť ruku cez bránu a odrazu sme prepojení a nič nie je nereálne. Keď sme boli malé deti, pomerne často sme chodili s rodičmi na Bojnický zámok, alebo do zoologickej záhrady pri zámku. A potom trošku neskôr, keď sme už trávili letné prázdniny v neďalekom Partizánskom u rodiny, pokračovali sme v tradícii návštev zámku a ZOO s otcovou sestrou a strýkom Milanom. A ešte o nejaké tie roky neskôr som potom už chodieval na zámok pracovne. Počas všetkých tých návštev som nosil v sebe spomienku z detstva, kedy pri jednej prehliadke sprievodkyňa tak sugestívne rozprávala o histórii zámku a jeho majiteľoch, že som zrejme stratil hranicu reálnosti a preniesol som sa do akéhosi snenia s otvorenými očami. Doposiaľ si pamätám ako hovorila o tom, že „ v zlatej posteli spával gróf“. V tom čase som ešte nerozlišoval medzi šľachtickými titulmi a keďže mi z rozprávok bol bližší pojem princ a bol som presvedčený, že na zámkoch žili len princovia a princezné s kráľmi a kráľovnami, tak som si predstavoval ako v tej bohato zdobenej zlatej posteli spával princ. Ako sprievodkyňa hovorila o „princovi“, ktorý spal v posteli, ja som toho „princa“ tak odrazu videl. Videl som ako sa na mňa pozerá a strašne som sa zľakol. Mamka ma dlho nemohla utíšiť a museli sme odísť zo zámku von. Tu spomienku som nosil v sebe pri každej návšteve Bojnického zámku, ale zlatú posteľ, ktorá pripomínala skôr veľmi bohato zdobený koč, som potom neskôr už na zámku nevedel nájsť. A ešte aj keď som sem chodieval pracovne, pokúšal som sa vypátrať snovú posteľ, ale bez výsledku. Nuž a opýtať som sa hanbil. A teraz, posledný deň v roku, keď sme prechádzali sieňami zámku, priestormi, ktoré boli všetky vyzdobené v duchu „Pálfiovských Vianoc“, každá v inej farbe a každá honosne a nádherne, keď sme prechádzali z miestnosti do miestnosti a výklad sprievodkyne som počul len útržkovite, lebo nás bolo pomerne veľa, odrazu som ju uvidel. Odrazu sa predo mnou objavila, skvela sa zlatom a prebohatým zdobením. Bola tu, tak ako pred mnohými desaťročiami. Dotýkal som sa jej, nebol to sen. Ale ja som sa do toho sna na chvíľočku vrátil, stál som tam očarený, malý a držal som ruku mojej mamky. Už som nemusel utekať. A ten sen, ten sa nekončil. Teraz som držal inú ruku. Tiež plnú dobra a lásky. Nevedel som sa sústrediť na ďalší výklad sprievodkyne, len som zachytil, že zlatá posteľ bola dlhé roky v depozite a potom v ateliéroch reštaurátorov, aby sa opäť zaskvela.

Neviem o čom sníval v minulosti gróf Ján František Pálffy, keď dal pôvodný hrad prestavať na terajší čarovný zámok. No k naplneniu jeho snov mohlo dôjsť až po mnohých stáročiach, ktorými hrad prechádzal do správy viacerých veľmožov. Bojnický hrad, tak ako mnohé iné, vzniká v ranom stredoveku najprv ako drevená obranná pevnosť, ktorú v priebehu 13. storočia prestavali Hont-Poznanovci na kamenný hrad. Ďalšie úpravy na hrade previedol Matúš Čák Trenčianský, ktorý tiež získava túto pevnosť od kráľa za svoje služby. Koncom 15. storočia sa na hrade usídlil syn Mateja Korvína, Ján. V 16. stroročí prechádza hrad do rúk Zápoľských, neskôr Alexeja Thurzu a v druhej polovici 17. storočia hrad získava Pavol Pálffy. Napriek tomu, že počas stáročí hrad prešiel niekoľkými prestavbami, tú najpodstatnejšiu v ktorej obdivujeme už zámok v súčasnosti, previedol posledný šľachtický majiteľ gróf Ján František Pálffy v rokoch 1889 – 1910. Neogotická podoba zámku bola nesporne inšpirovaná romantikou francúzskych zámkov na Loire. Gróf Pálffy vo svojom testamente (zo 14. 11. 1907) vyslovil želanie, aby jeho paláce vo Viedni a Budapešti, kaštieľ v Kráľovej a zámok v Bojniciach boli sprístupnené verejnosti a aby umelecké diela zostali na pôvodných miestach. Žiaľ tak, ako už po mnoho krát u mnohých rodín, hrabivosť a chamtivosť prekonala úctu a pokoru k odkazu grófa. Počas vojnových rokov od roku 1939 nakrátko zámok vlastnila fi. Baťa a po roku 1948 prechádza zámok Bojnice do majetku a správy štátu.

Nikdy nezabudnem pohladiť delo na prvom nádvorí zámku a potom doma si pripomeniem fotografiu na ktorej sa dotýkam hlavou laufu dela v krátkych nohaviciach s hozentráglami a bielymi podkolienkami, ktoré som z duše neznášal. Pred zámkom je Zámocká reštaurácia zatvorená a tak pomaly schádzame do mestečka. Odvtedy čo sme tu neboli, pribudli kaviarničky i reštaurácie a ešte niečo. Nad mestečkom, nad zámkom, nad tými krásnymi vežičkami tróni znak zvrhlosti a ľudskej tuposti. Paškvil, ktorý volajú vyhliadková veža. Hrôzostrašný výtvor hochštapléra  a ukážka neúcty a arogancie tých, kto toto povolili postaviť nad veže zámku, ktorý keby nebol zachovaný, nebolo by ani mestečka Bojnice. Tam niekde je ukrytá podstata našej národnej hrdosti. Nuž a pri parkovisku nás vítal na reklamnej ploche ešte jeden  „ingenii ostentationem“. Zatiaľ našťastie ešte nerealizovaný…………………………

  text, foto © Peter Krivda Soliwarski

Potulky CCXIII – Hrad Hrušov

18.05.2024

… kedy som prvý krát pocítil túžbu preniesť sa časom do minulosti, do iného obdobia, do iného času. Ono to asi bude vždy až po poznaní niečoho, čo sa udialo niekde v nepoznaní. A čím viac je to nepoznanie zastreto vrstvou neznáma, tým je tajomnejšie a záhadnejšie, a tým viac láka, a tým viac priťahuje, a tým viac chce, aby sme išli za nim. Ono to bude až potom, [...]

Potulky CCXII – Daorson /BiH/

17.04.2024

…stále som sa vyhýbal tomu, aby som sa stal cestujúcim v tom nikdy nekončiacom zástupe, ktorým sa ženú po všetkých cestách sveta turisti. A robia zeme, vyrábajú zeme, robia destinácie. Niekedy v jeseni minulého roku som nechtiac vypočul rozhovor dvoch mamičiek v kaviarni jedného nákupného centra. Sú to také kaviarne nekaviarne v ktorých sa schádzajú mamičky [...]

Potulky CXXI – Blatnická dolina, pre Inguśu

26.02.2024

…hľadáme doma krásy Toskánska, Andalúzie, Alpských dolín…,len akosi zabúdame, že iní k nám chodia hľadať krásy Slovenska, Turca, Blatnickej doliny. Koľko krát sme porovnávali „toto je nádhera, ako krajina pri Montalcino, vinohrady ako pri Pianacci…“. Lenže „táto“ nádhera zvlnenej krajiny s kopčekmi a dolinami je pri jednom z pohľadov z Brotnice [...]

Mallorca

Na Malorke sa zrútila terasa reštaurácie, najmenej štyria ľudia neprežili

23.05.2024 23:02, aktualizované: 23:38

Ďalších zhruba 27 osôb utrpelo zranenia.

pásmo gazy

Izraelská armáda postupuje hlbšie do Rafahu, podľa Galanta operácia ďalej zosilnie

23.05.2024 22:26

Za posledný deň prišlo pri izraelskom bombardovaní a pozemných operáciách v celom Pásme Gazy o život 91 Palestínčanov.

Peter Pavel

Prezident Pavel sa zranil pri jazde na motorke. Skončil v nemocnici

23.05.2024 21:30

Jeho zranenia nie sú vážne, vyžiadajú si však krátke pozorovanie.

okamura, SPD, protest

Danko vystúpil na Okamurovej demonštrácii v Prahe. Odporcovia po nich hádzali vajíčka

23.05.2024 21:03, aktualizované: 21:38

Danko občanom Česka zaželal vládu, pre ktorú budú na prvom mieste.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 155
Celková čítanosť: 492478x
Priemerná čítanosť článkov: 3177x

Autor blogu

Kategórie