Založ si blog

Potulky CXVIII – Agrigento, Memoria K. Kahoun, Sicília, /I/

Keď sme prechádzali z jedného fascinujúceho miesta Sicílie na druhé. Keď som si opakoval cestou názvy miest, ktorých mená voňali na diaľku romantikou, históriou  i nádherou, Catania, Ragusa, Syrakuzy, Taormína, Noto…a Agrigento. Agrigento z tých všetkých miest, mien vystupovalo ako mesto, ktorého meno je potrebné vyslovovať s úctou i pokorou, obdivom i gráciou. Agrigento, Akragas. Mesto nie nepodobné tým ostatným nositeľom úžasného, pompézneho sicílskeho baroka. Neskromného, honosného i veľkolepého a okázalého sicílskeho baroka. Mesto točiace a ohýbajúce sa v nespočetných konkávno-konvexných poklonách staviteľom doby. Agrigento, mesto dnes už moderné a predsa originálne archetypálne, ale s úchvatnou ojedinelosťou, niečím, čo nás  na dlhší čas posadilo do kresla k vynikajúcej káve. Boli sme na to pripravení a predsa nie celkom. Skalnatá roklina pod mestom nás delila od sna. Z terasy kaviarne sme sa odrazu pozerali na druhú stranu ponad priepasť do minulých vekov antiky. Ako v akomsi prapodivnom kine sme mali pred sebou chrámy gréckych bohov cez ktorých dórske stĺpy prenikali lúče aprílového slnka, ako od najlepšieho divadelného osvetľovača. Valle dei Templi, Údolia chrámov. Chrámy síce nie sú v údolí, ale na pahorkoch Rupe Atenae a Gingenti, ale to je teraz zanedbateľný detail. Ako v Starých gréckych bájach sme videli gréckych kolonistov z Kréty a Rodosu začať okolo roku 581 pred Kristom stavať mesto, do ktorého sme ako cez pomyslenú Bránu histórie prechádzali do iných vekov. Akragas. Mesto prosperity a slávy. Mesto krutosti vlády tyrana Phalarisa i krásy podľa Gréckeho básnika Pindarosa vychváleného ako najkrajšie z miest obývaných smrteľníkmi.

Navigačné tabule nás usmerňovali k vstupu do histórie.  Niekedy, keď si plánujem cesty, keď si predstavujem kam by som sa chcel ísť pozrieť, niekedy, keď viem cieľ cesty, viem už vopred, že ten cieľ sa spája ešte s niečím iným, ako s konkrétnym miestom. Cítim to podvedome. Všade je niečo, čo nás akosi myšlienkovo spája so spomienkami. Na iné miesta, zážitky, priateľov, známych. Prechádzali sme chodníkom medzi kvitnúcimi pomarančovníkmi a citrónovníkmi i okolo stromov už s dozrievajúcimi citrusmi, vyhýbali sme sa všadeprítomným prepyšnelým opunciam, nasávali sme vône bujnejúcej, kvitnúcej jari a medzi kvetmi jej nádhery sme vyhľadali mohutné stĺpy Tempio della Concordia, chrám Concordie, alebo chrám svornosti. Hladil som chladivé kamenné prvky stĺpov, ktoré boli ešte dostupné dotyku minula dlaňou. Vedľa chodníka ležali fascinujúco mohutné stavce dórskych stĺpov a tak som neodolal objatiu so stáročiami, tak ako vždy objímem obrovské buky našich Malých Karpát, keď sa s nimi zvítam a rozprávam. Aj týmto stĺpom som hovoril o mojom učiteľovi Doc. Karolovi Kahounovi, ktorý preniesol časť svojej lásky k antike a histórii na mňa a ktorý, keď nám vysvetľoval rozdiely antických slohov v architektúre, keď nám kreslil pôdorysy starovekých chrámov, ako keby sa prechádzal tu medzi Tempio di Vulcano, Tempio della Juno Lacinia , alebo Tempio di Ercole.  Videl som ho tu teraz sedieť v tieni Tempio di Castore e Polluce a Tempio di Zeus Olimpico a spomenul som si, ako sa mi zdôveril, že počas môjho jedného pobytu v Alžírsku, kde som prechádzal pamiatkami starého Ríma a posielal mu odtiaľ pohľadnice, on nad nimi plakal. Náš učiteľ nám zasvätene a s láskou rozprával o tajomstvách i nádherách antického umenia, ale on z toho v tom čase nič nevidel. Až v pokročilom veku, keď boľševicky tyran bol poslaný na pohrebisko dejín, snáď navždy, až vtedy mohol Doc. Karol Kahoun vycestovať a dotknúť sa dlaňou základov kultúry.

Jarný termín na návštevu Agrigenta bol vynikajúcou voľbou. Spoluturisti nám ešte nešliapali na päty a my sme sa nemuseli medzi nimi nemuseli prepletať. Slnko bolo ešte láskavé a v záhradnej kaviarni pri vstupe do Údolia chrámov sme ešte komótne našli miesto na chvíľu ticha, láskavé pohladenie a vynikajúce sicílske arancini s voňavým talianskym espressom.

text, foto © Peter Krivda Soliwarski

Potulky CCXV – Bellissima Catania /I/

03.07.2024

„ Keď budeš počuť šum vtačích krídel, mysli na ich slobodu. Keď budeš vidieť ich tiene plávať na zemi, mysli na to, že plávali aj po miestach o ktorých snívaš. Ale oni sa stále vracajú tam, odkiaľ prvý raz vzlietli“ Krúžili sme nad Etnou a uvažoval som nad tým, aké pocity majú miestni ľudia, keď vidia z mohutnej hory vystupovať obláčiky pary. Obleteli sme tú [...]

Potulky CCXIV – Završje /HR/

06.06.2024

Svet je priestor naplnený záhadami. A je nádherným darom možnosť, či potreba tieto záhady objavovať. Niekedy sa pristihnem pri tom, keď sa prechádzame starými historickými uličkami, akoby som listoval fotografickým albumom, ktorý je plný starých fotografií a patril niekomu inému. Naším predkom, ktorí tu už nie sú. Ešte ich spoznávame na niektorých z čiernobielych, [...]

Jozef Mužila -„Možnosti“ v Turčianskej galérii

26.05.2024

…doslova v poslednej chvíli som ešte stihol skvelú výstavu skvelého výtvarníka Jozefa Mužilu /1967/ v Turčianskej galérii v Martine. „Možnosti“. Autor žijúci v Martine je z môjho pohľadu „málo videný“, málo exponovaný na našej výtvarnej scéne, málo prezentovaný aj napriek jeho nespornej originalite a jedinečnosti vyjadrovania. Zjavne v jeho povahovej [...]

nina polakova portret

Šimkovičovej sa nepáči, že Drlička odvolal šéfku baletu bez jej vedomia a žiada vysvetlenie

12.07.2024 16:03

Poláková ako jedna z mála v roku 2022, po odvolaní Mateja Drličku z postu generálneho riaditeľa, neodstúpila zo svojej funkcie.

Suchoj SuperJet 100

V Rusku sa zrútilo dopravné lietadlo, zahynuli pravdepodobne traja členovia posádky

12.07.2024 15:49

V lietadle neboli pasažieri, stroj sa zrútil pri skúšobnom lete po oprave.

Lipšic

Ústavný súd dal Lipšicovi za pravdu. V kauze kritiky diskriminačných žalôb súdy porušili jeho práva

12.07.2024 15:23

Celý spor sa týka diskriminačných žalôb, ktoré v minulosti podalo na štát množstvo sudcov bežných súdov vzhľadom na výrazne vyššie platy sudcov bývalého Špeciálneho súdu.

jaskyna

Astronomická škoda, 1,5 milióna usmrtených živočíchov. Jedinečné kaskády zničil bager, padlo prvé obvinenie

12.07.2024 15:12

SHMÚ tvrdí, že pri oprave merného objektu prameňa ich ťažkými mechanizmami nepoškodili.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 158
Celková čítanosť: 505628x
Priemerná čítanosť článkov: 3200x

Autor blogu

Kategórie