pravda krásy

…doslova v poslednej chvíli som ešte stihol skvelú výstavu skvelého výtvarníka Jozefa Mužilu /1967/ v Turčianskej galérii v Martine. „Možnosti“. Autor žijúci v Martine je z môjho pohľadu „málo videný“, málo exponovaný na našej výtvarnej scéne, málo prezentovaný aj napriek jeho nespornej originalite a jedinečnosti vyjadrovania. Zjavne v jeho povahovej výbave chýba vlastnosť agilnej horlivosti neustáleho drania sa dopredu, siahania po umelej publicite a pochybných oceneniach „Ikarových“ krídel. Ale on v popredí je. Potvrdzuje to aj výstava na ktorej nám ponúkal „Možnosti“ výsostne intelektuálneho, dovolím si povedať, že až hudobného ponímania priestoru so všetkým jeho chvením, vlnením, koloristickou výbušnosťou i meditatívnou tichosťou. Jozef Mužila nás svojimi maliarskymi kompozíciami vťahuje do diapazónu improvizačných alternatív, ktoré sa v podstate nemusia končiť a ponúkajú nesmierne možnosti subjektívnych eventualít. Osciluje medzi poznatkami abstrakcie op-artu a geometrickej abstrakcie s veľkou citlivosťou pre farebné spájanie a kombinovanie koloristickej významovosti.

   Druhou polohou výtvarného vyjadrovania Jozefa Mužilu sú jeho úžasné papierové frotáže v ktorých dokáže využívať doslova až banálne reliéfne podklady pre kolážové otláčanie do nových kompozičných spojitostí a významov. Fascinácia prekvapivou plasticitou výstupov, fascinácia poetikou náhodilosti, čarom novej „reči“ nás unáša do priestoru subjektívnych predstáv a snívania. Autor sa necháva touto poetikou viesť až do takej miery, že vystupuje do priestoru. Vytvára asambláže, alebo až plastické objekty, ktoré sa s nesmiernou naliehavosťou pokúšajú „vykríknuť“ o „Možnostiach“ smerovaní, vzťahov, ciest….

Vizuálna pôsobivosť výstavy Jozefa Mužilu „Možnosti“, ktorá bola pripravená v kurátorskej a koncepčnej spolupráci s PhDr. Evou Ľuptákovou, je nesporne podporená citlivou inštaláciou v krásnych priestoroch Turčianskej galérie.

text, foto © Peter Krivda Soliwarski