pravda krásy

Slnečné lúče sa odrážali od čerstvo napadaného snehu až sme oči museli privierať a pomedzi žmúriace viečka sme sa kochali siluetou drevenej trojvežovej cerkvi sv. Paraskevy na kopci nad zasneženými domcami skanzenu vo Svidníku. Nohy sme mali zaborené v snehu do pol stehien, nasávali sme ostrý, mrazivý vzduch a bolo nám prekrásne. Chodník ku kostolu nebol odhrabaný a možno to tak bolo aj dobré. Brodili sme sa a dychčali v tom vysokom snehu. Bolo nám tak radostne. Áres, keďže nedosiahol nohami na pevnú zem, tak plával v tom prašane a bol asi ešte veselší ako my. V celom skanzene sme boli úplne sami . Ani správcovia, nikto…a ticho. Ale ja som predsa len videl ako z drevených chalúp vychádzajú ženy zabalené do vlniakov a za nimi sa spájajú chlapi s kožušinovými baranicami na hlavách. Deti pobehovali v tej mäkučkej, nádhernej belobe a vyhadzovali chumáče do vzduchu. Všetkým od úst vystupovali obláčiky pary až po chrám, kam mierili. A tam už všetci stíchli a pomaly, zaradom vchádzali dovnútra. Netlačili sa, všetci mali svoje miesta v laviciach tam, kde pred nimi sedávali ich rodičia i rodičia ich rodičov….ja viem, ale keď sa tam tak postavíte, tak to určite budete vidieť, lebo nádhernosti sa nestrácajú, len my ich niekedy nevieme …Úchvatná, rozprávkovo krásna drevená cerkva ako keby ani nikde inde nemohla byť postavená ako v tejto čarovnej prírode. Hladíme drsné, drevené steny chrámu a privoniavame k jeho vôni a nahliadame dovnútra cez jeho okenné oči. A potom s pokorou na chvíľu rozjímania pred ikonostasom vnútra kostola. Pokoj, ktorý do nás vstupuje si odnášame snehom zas dolu kopcom. Pri krčme sa ešte raz obzrieme do slnka….

„Drevený filiálny chrám bol postavený okolo roku 1763. Zasvätený bol sv. Paraskeve. Počas druhej svetovej vojny bol poškodený, ale po opravách bol užívaný až do roku 1960, hoci v obci bol už skôr dostavaný nový, murovaný chrám sv. Petra a Pavla (rok 1937). V roku 1960 bol drevený chrám prenesený do svidníckeho skanzenu.
Chrám je trojdielny, trojpriestorový, trojvežový s troma krížmi. Konštrukcia chrámu vrátane predsiene je zrubová. Vstup je zo západnej strany do predsiene. Hlavná veža vyrastá z predsiene. Strecha lode je prekrytá je šindľami a je na nej osadený jednoramenný ozdobný kríž. V hlavnej veži boli pôvodne tri zvony. Neskoršie zostali iba dva, nakoniec boli prenesené a zavesené do externej zvonice pri chráme. Na vrchnom tráme portálu sa zachoval letopočet 1763.
V drevenom chráme v Novej Polianke je v súčasnosti nainštalovaný ikonostas, ktorý pochádza z bývalého dreveného chrámu z Pravroviec, o čom svedčí aj patrocinálna ikona Troch svätiteľov. Je štvorradový. Prvý rad obsahuje štyri hlavné ikony: sv. biskupa Mikuláša, Bohorodičky Hodigitrie, Krista Učiteľa a ikonu Troch hierarchov (svätiteľov). Pri chráme sa nachádza drevená zvonica. Má štvorcový pôdorys, jej strecha je pokrytá šindľami. Na vrchole je osadený jednoramenný ozdobný kríž. Vo zvonici visia dva zvony.“ Toľko zo stránky Drevené chrámy.

Ešte sme sa raz prešli pomedzi drevené chalupy prikryté dreveným šindľom i slamou, ešte raz sme ukladali do pamäti krásu jednoduchosti a vôňu drevených básni v snehu….

text, foto © Peter Krivda Soliwarski & Henryk Bielamowicz /interiér/