Ján Hlavatý v MG Galérii, Považská Bystrica /23. 10. – 22. 11. 2019/

Už vstup Jána Hlavatého do výtvarného diania na Slovensku, alebo lepšie povedané vtedajšieho Československa na začiatku osemdesiatich rokov , teda po absolvovaní Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave je poznačený razanciou a odhodlaním vytvárať si vlastnú, osobitú a originálnu cestu. Študoval v ateliéri prof. Jána Želibského z ktorého profiluje velký okruh minulých absolventov, ale aj súputníkov Hlavatého ako vynikajúcich výtvarníkov. Od jeho prvej výstavy snáď dva, alebo tri roky po štúdiách vo foyéry Lekárskej fakulty a potom neskôr samozrejme v dôležitých galérijných inštitúciách na Slovensku I v zahraničí prináša do maľby v našom prostredí veľmi silnú expresivitu a gestickú “divokosť” /k tomu termínu sa ešte vrátim/ na jednej strane a na strane druhej až prekvapujúcu citlivosť a lyrickú poetiku.
Keď som vyššie poznamenal, že Ján Hlavatý si od počiatku razí svoj osobitý prejav, svoju výtvarnú reč, tak v tom kontexte je zrejme nutné poznamenať, alebo uviesť niektoré tézy o jeho tvorbe na pravú mieru. V prvom rade kontexte s maľbou je Ján Hlavatý v mnohých prípadoch označovaný ako predstaviteľ abstraktnej maľby, čo je pravda len z časti. Jeho prejav nie len vychádza, ale priamo používa figuratívne elementy ako podnety, ako podstatné východisko pre definitívnu kompozično-obsahovú skladbu. Ak vieme v autorových obrazoch nájsť určitý konkretizačný znak, ak vieme vysledovať určité figuratívne vodítko, tak možno hneď vo vedľajšom obraze sa nám to stráca v spleti akčných, gestických ťahoch štetca. Ale podstatou cesty, alebo reči Jána Hlavatého je figuratívne východisko v tom najširšom slova zmysle a jeho abstrahovanie, áno až do absolútna. Ale prosím, našou diváckou “úlohou” nie je pri daných obrazoch vyhľadávať konkretizačné znaky figuratívneho podtextu, ale a to je dôležité, pokúšať sa vstúpiť do obrazov Jána Hlavatého. Pokúšať sa s ním komunikovať jeho rečou. To, že v ploche obrazu vyhľadáme akýsi punkt konkrétneho, alebo konkretizačného poznania, ešte neznamená, že sme prečítali celú vetu. Je to len znak, maják, podaná ruka, ktorou nás maliar Ján Hlavatý chce voviesť do iných priestorov, iných svetov, iných dimenzií. Preto aj metóda, ktorou sa vyznáva má mnoho polôh, ktoré sú ovplyvnené vnútorným stavom, rozpoložením, ale aj potrebou vložiť do kompozície, do výpovede podnet pre vzájomné prepojenie v “rozhovore”, pre lepši pochopenie toho, čo tak nutkavo nám potrebuje predať. Aj preto, alebo hlavne preto nachádzame v obrazoch Jána Hlavatého vedľa seba horúčkovité gestické ťahy štetcom v živelnej expresii vedľa jemných poeticko-lyrických, impulzívne údery a vrstvenie farieb, vedľa tichých až zvnútornených valérov, eruptívne výbuchy farebných kontrastov vedľa až monochrómnej intimity. Farba ako fenomén je doménou a tvaroslovným prvkom. Je stavebným materiálom aj priestorom pre snívanie.
Ešte by som chcel poznámku k určitým spojitostiam Jána Hlavatého s dobovým vývojom v výtvarnom umení koncom osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov. Tvorba Jána Hlavatého je v tom období spájaná s vtedy novou tendenciou a umeleckým prúdom tzv. “divokej maľby” a postmoderny ako takej. Je zrejme potrebné poznamenať, a teraz sa vrátim k skôr uvedenej vete, že pojem “divoká maľba” bol do nášho priestoru implantovaný skupinou vtedy mladých výtvarníkov z ktorých sa dvom podarilo vďaka šťastnejšej konštalácii dostať do slobodnejších krajín na západ od nás a v rámci študijného pobytu nájsť tam vtedy kulminujúci prúd “divokej maľby”. Ján Hlavatý s touto generačne o niečo mladšou skupinou aj určitý čas vystavoval a možno aj preto je jeho tvorba stotožňovaná s divokou maľbou, alebo dokonca ako ovplyvnená týmto prúdom. Je nutné dať na pravú mieru skútočnosť, že vyjadrovací spôsob tak vlastný protagonistom “divokej maľby” síce môže byť porovnateľný s maľbou Jána Hlavatého, ale a čo je dôležité, že táto výtvarná reč je Hlavatému vlastná už dávnejšie pred aj vycestovaním spomínaných výtvarníkov, konkrétne do Talianska. A tak áno, v tom čase paralélne idú v československom prostredí prúdy tzv. divokej maľby a originálny maliarsky prejav akademického maliara Jána Hlavatého.
Ján Hlavatý teda v skutočnosti predstavuje jednú z najpodstatnejších osobností súčasnej slovenskej výtvarnej scény snáď bez prívlastkov abstraktnej, alebo expresívno figuratívnej, lebo to sú len barličky pre radoby poznanie či pochopenie.text, foto © Peter Krivda Soliwarski, Jozef Gabaj, Vlad Vakov

Jena Šimková – Iná realita /Módna fotografia, Dom umenia Piešťany/

16.11.2025

…keď ideme cestou stále dopredu, je dobré sa občas otočiť, aby sme si uvedomili, že tá cesta vedie správnym smerom… Krzysztof Penderecki, Výstavy výtvarných diel je tým pootočením sa za seba, sebakontrola, premietnutie si cesty vyloženej vlastnou tvorbou, pristavenie sa pri každej fotografii so stálou otázkou „je to to, čo som chcela vytvoriť ? Spĺňa [...]

Potulky CCXXIV – Etna, miesto titanov /I/

10.11.2025

…aké úžasné svety sa otvárali na stránkach každej knihy, do ktorej som sa zahĺbil hneď po príchode z knižnice. Mali sme ju neďaleko na našej ulici. Trávieval som tam množstvo času, hneď po škole. Dokonca istý čas som v knižnici pôsobil ako aktivista. Myslím, že sa to tak volalo. Chodil som pomáhať ukladať vrátené knihy do regálov, ale hlavne som to [...]

Potulky CCXXIII – Pamätník U Klasovitých, Poriadie

13.04.2025

…naše dejiny sú popretkávané udalosťami, ktoré boli spojené so snahami o získanie národnej svojbytnosti, o vystúpenie z tieňa iných mocností a nadobudnutie, či udržanie si slobody. Udalosti týchto zápasov sú ako zdvihnuté prsty pre pamäť nás všetkých zaznamenané v podobe pamätníkov v krajine našej vlasti. Jarné slnečné dni už rozkvitnutých [...]

Snehová búrka Nemo

Radikálna zmena v rokoch 2030 až 2040? Slnko vstúpi do cyklu nízkej magnetickej aktivity a nastane mini doba ľadová

16.11.2025 18:20

Táto udalosť sa podobá obdobiu spred 400 rokov, keď zamrzli európske rieky a celá úroda bola zničená.

Peter Pellegrini

Pellegrini: Pokoj, odpustenie a jednota sú základom spoločného dobra Slovenska

16.11.2025 18:00

Deň odprosenia priniesol silné duchovné aj spoločenské posolstvo, zdôrazňujúce význam pokoja, dôvery a obnovy vzťahov v slovenskej spoločnosti.

fico,  poprad

Remišová: Na diskusii s Ficom v Poprade boli aj štátni zamestnanci a predstierali, že sú študenti

16.11.2025 16:05

Predseda vlády v piatok 14. novembra v Poprade prednášal študentom v priestoroch okresného úradu.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 168
Celková čítanosť: 576691x
Priemerná čítanosť článkov: 3433x

Autor blogu

Kategórie