pravda krásy

…niekedy si len tak sadnúť na lávku cez potok, spustiť bosé nohy nad skáčuce studené vlny, hojdať nimi a prstami chytať vystreknuté, lesknúce sa kvapky vo vzduchu. Sedieť na tej lávke a pozerať do spenenej riavy, ktorá sa prevaľuje s hlukom cez skaliská a vlečie so sebou úlomky z hôr z vysoka. Vlečie ich so sebou, obrusuje […]

…po toľkých chodníkoch, cestách, cez toľké uličky, ulice i križovatky, po dlažbe žuly, pieskovca i mramoru cez malé i väčšie námestia a námestíčka z ktorých sú niektoré len krížením uličiek, hore po schodoch a dolu schodmi s dlaňou na stenách gotiky, renesancie i baroka s pohľadom, ktorý jeden nestačí zaznamenávať toľkú krásu. Český Krumlov. […]

Český Krumlov je stáročia domovom krásy, umenia, kultúry a kultúrnosti pod zámkom, ktorý je akýmsi vyvrcholením snažení v impozantnosti, kolosálne a vznešenosti. Krátko si posedíme na chladivých doskách kamenných lavíc a pozorujeme prúdiacu zmes rôznych rás a národností aby si každý odniesol v sebe trochu toho prenádherna. Na Námestí Svornosti […]

Pred niekoľkými dňami som sa stretol s priateľom, vynikajúcim fotografom Tonkom Sládekom, nekonečným milencom našej Bratislavy vo všetkých jej podobách. Je jeho inšpiráciou i múzou. A on ako dobrý milenec vie o všetkých jej nedostatkoch a boliestkách, čo ešte viac utužuje ich lásku. Tá láska určite nie je len jednostranná, určite nie je len zo […]

…asi sme si vysnívali to najkrajšie čo sa dalo, keď sme sa chystali k dreveným cerkvam na východe našej krajiny. Asi sme si vysnívali rozprávku, ktorú sme si veľmi želali, lebo sa uskutočnila. Všetky rozprávky sú, či boli skutočné príbehy, lebo ľudia, ktorí ich zažívali vedeli prenádherne snívať. Keď sme prechádzali krajinou kdesi za […]

S mojím priateľom Nevenom Cvetičaninom sme sa mnoho krát rozprávali o tom aké krajiny a ich krásy sme v živote videli a ktoré z nich sú tie najexkluzívnejšie. Neven žije v našej krajine, ktorá je už aj jeho krajinou, keď utiekol pred vojnou, ale treba priznať, že žiadne mimoriadne lingvistické zázraky neurobil. Ja keď som v jeho krajine, ktorá je už aj […]

…keď počujem slovo Turiec, prechádzajú mi mysľou predstavy o fantastických, rozprávkových magických krajinách, krajinách mýtických, krajinách do ktorých nech prídeš odkiaľkoľvek stále stúpaš po nádherne, dýchaš čarovno a s pokorou hladíš peknotu. Dolín, vrchov, lúk i dedín a pošepky si opakuješ čarovné mená Gaderská, Blatnická, Dedošová, […]

…boli sme na mieste, kde čas je už dávno akousi zvláštnou veličinou. Prechádzali sme medzi zasneženými kopcami, ktoré akoby snehu stále nemali dosť. A po ich svahoch plávali po bruchá v snehu lane a jelene. Len tak zastali, otočili k nám hlavy cez dolinu a na chvíľu sa zdalo akoby zamrzli, alebo vytvorili sochárske súsošie. Ale oni sa pohli ďalej do krajiny, […]

…v akomsi filme cestovali ľudia v čase. Celé generácie ľudstva túžia cestovať časom. Jedni niekam do minula, niekam, kde sa dá poznať, či to čo vieme je pravdivé a iní niekam do budúcna, aby dali svojej zvedavosti zadosť o miestach zajtrajška, ktoré nepoznáme. Moje poznanie mi našepkáva, že len málo z ľudí je pocteno tým darom, aby mohli cestovať časom. […]

„Milujeme túlanie sa po prériách. Tam sa cítime voľní a šťastní. Ale keď sa usadíme, strácame farbu a umierame.“ (Satanta, Kiowa) …každé obúvanie tuláckych topánok, priatelia, je ako prechod do iného sveta, inej skutočnosti, iného času, akoby tie čarovné topánky mali moc prenášať ich majiteľa v čase i priestore. Ale nie len to, tie moje tulácke […]