pravda krásy

…boli sme na mieste, kde čas je už dávno akousi zvláštnou veličinou. Prechádzali sme medzi zasneženými kopcami, ktoré akoby snehu stále nemali dosť. A po ich svahoch plávali po bruchá v snehu lane a jelene. Len tak zastali, otočili k nám hlavy cez dolinu a na chvíľu sa zdalo akoby zamrzli, alebo vytvorili sochárske súsošie. Ale oni sa pohli ďalej do krajiny, […]

…v akomsi filme cestovali ľudia v čase. Celé generácie ľudstva túžia cestovať časom. Jedni niekam do minula, niekam, kde sa dá poznať, či to čo vieme je pravdivé a iní niekam do budúcna, aby dali svojej zvedavosti zadosť o miestach zajtrajška, ktoré nepoznáme. Moje poznanie mi našepkáva, že len málo z ľudí je pocteno tým darom, aby mohli cestovať časom. […]

„Milujeme túlanie sa po prériách. Tam sa cítime voľní a šťastní. Ale keď sa usadíme, strácame farbu a umierame.“ (Satanta, Kiowa) …každé obúvanie tuláckych topánok, priatelia, je ako prechod do iného sveta, inej skutočnosti, iného času, akoby tie čarovné topánky mali moc prenášať ich majiteľa v čase i priestore. Ale nie len to, tie moje tulácke […]

…pomaly na Potulkách odchádzam z Turca, ale nemohol som bez toho aby som si ešte aspoň jednu z mojich lások stredovekých neuchoval v pamäti. A tak som išiel pohladiť múry, oprieť sa o ne a počúvať, počúvať celú tu stáročnú históriu, ktorá z nich vyžaruje. Kto všetko išiel predo mnou po chodníku ku gotickému kostolíku sv. Jána Krstiteľa v Inančinej. Kto […]

Dnes niekto sedí v tieni, pretože ktosi dávno zasadil strom……Warren Buffett ….len si tak sadnúť na breh Malého Dunaja a sledovať ako plachtia zlaté listy topoľov a jelší nad jeho hladinou v ktorej sa odráža celý svet. Farebné šialenstvo impresie, ktoré nedovolí odísť a núti chytiť za blízku ruku a ticho ju pritiahnuť na ten breh a usadiť do […]

… „ Zem má dostatok bohatstva pre potreby každého, ale nie pre chamtivosť každého“ M. Gándhí …. …niekedy sa zastavíme na miestach, ktoré sú pokladmi, prídeme na miesta, ktoré sú zázrakmi a ponúkajú sa nám kdesi hneď za rohom. Najväčším zázrakom tam ani nie je tak ich nádhera, ale možnosť jej neustáleho objavovania v kúzelných […]

Objaviteľské tajomstvá, také ako sme zažívali v detstve, také za garážou nášho domu, kde sa odohrávali najúžasnejšie dobrodružstvá, tam, kde každý aj najmenší kopček mal svoje meno Zlatý vrch, Medvedia skala a mláka po odvezených paneloch bola Strieborným jazerom pri ktorom sme sedávali pri táborovom ohni každý s menom naších knižných hrdinov a fajčili […]

…na niektoré výstavy výtvarného umenia ideme jednoducho preto, že sú. Na niektoré sa tešíme, na niektoré kvôli stretnutiam s priateľmi, na iné lebo aj slabosti výtvarnej scény treba poznať a to sa akosi úplne nedá, lebo by sme sa ubehali po výstavných sieňach a stále by sme ich všetky neobsiahli. Ale sú dobroty, ktoré sa nedajú obísť, sú mlsotiny […]

…vernisáže výstav sú takým zvláštnym fenoménom. Zvláštna atmosféra otvorenia výstavy, atmosféra trochu nervov, trocha napätia pre toho, kto predstavuje svoje práce, atmosféra očakávania a prazvláštnych rozhovorov medzi ľuďmi, korí by sa v iných situáciách k sebe asi neprihovorili, atmosféra výbuchov smiechu radosti i vynútených úsmevov, atmosféra […]

…najprv som sa posadil do trávy Grassalkovichovej záhrady. Tak trochu som závidel niekoľkým skupinkám bratislobčanov v tráve, ktorí sa na to pripravili lepšie ako ja a rozložili sa s nejakými jedlotami a piťovinami na dekách v tieni stromov a tak nejako v pohode si užívali voľného dňa. Akosi som si spomenul na zážitok s pred desaťročí, keď mi boľševickí […]