pravda krásy

…vlastne ani neviem kedy som prvý krát pocítil túžby preniesť sa časom do minulosti, do iného obdobia, do iného času. Ono to asi bude vždy až po poznaní niečoho, čo sa udialo niekde v nepoznaní. A čím viac je to nepoznanie zastreto vrstvou neznáma, tým je tajomnejšie a záhadnejšie, a tým viac láka, a tým viac priťahuje, a tým viac chce aby sme išli za nim. Ono […]

…a tak keď sme na ceste, tak zväčša máme vytýčený nejaký cieľ kam sa chceme dostať a niečo tam pozrieť, alebo vybaviť, cesta vedie po nejakej trase, ktorú sme si vyhliadli. Otec nám kedysi hovorieval „idem na cestu“. Vedeli sme, že to znamená, že ide niekam na služobnú cestu. Veľa chodieval na služobné cesty a my sme vtedy mali akýsi zvláštny pocit väčšej […]

…keď je krajina ako sen, keď ranná hmla pomaly odkrýva ako opona v divadle ďalšie dejstvo prekvapivých obrazov, keď reflektory slnečných lúčov vytrysknú pomedzi jej roztrhané chuchvalce a v plnej nádhere osvetlia tu najveľkolepejšiu scénu in theatrum orbis, vtedy sedím v báječnej lóži vystlatej trávou ešte trochu trblietavou po rannej rose, ale úžasne voňavej […]

…sú miesta pri Potulkách, ktoré sa nenechajú obísť. Chytia, posadia a vdychujú vám snokrásno a pokorno, obdivno i údivno. Niekedy už na diaľku. Niekedy už dlho na diaľku. Dávajú sa na vedomie svojimi vežičkami, mávajú, lebo sú na kopci a poviete si „už tam musíme ísť pozrieť, najbližšie“. A tak aj teraz, cestou k Olomoucu sa to s nami akosi otočilo a […]

…sedeli sme na káve v jednom superhypermarkete po rýchlom nákupe. Zastavili sme sa predtým ešte v cestovnej kancelárii vedľa. Už akosi zo zvyku. Pozrieť aké nové destinácie sa vyskytujú. Mám rád slovo destianácia. Neviem prečo, ale pripomína mi slovo komplikácia. Destinácia. Turistické, alebo dovolenkové miesta mi slovo komplikácia nepripomínajú, ale […]

…každá cesta začína prvým krokom a nie vždy vieme čo nás na nej čaká. Nie vždy je tá cesta hladká a rovná, bez výmoľov, prekážok a kaluží. My, tuláci, vieme akú chuť má prach ciest, aké sú ostré kamene pod podrážkami topánok, vieme ako steká dážďová voda za golier a páli slnko do spotenej tváre. Ale poznáme aj nenahraditeľný pocit špľachtania sa […]

Pri mojich Potulkách na Východnom Slovensku som sa len z ťažkosťou odpútaval od miest, ktoré som navštívil. Krása pamiatok a prírody do ktorej sú zasadené, vytvára jedinečný fantastický zážitok, ktorý sa len veľmi ťažko opisuje a niekde v jeho závere je neustále predsavzatie „ešte sa sem vrátiť“. A potom, keď toto zažité doznieva a už sme inde, obrazy, vône sa […]

…históriu tvorí nesmierne množstvo chcených i nechcených okolností. Udalostí, ktoré našťastie nemôžeme, našťastie nikto nemôže, ovplyvňovať. Len ďalej ísť jej cestou a byť na nej kamienkom dlažby, alebo celým úsekom historickej etapy po ktorej sa človečenstvo posúva ďalej. A zanechávame po sebe niečo, čo tí po nás, ak z toho, čo po sebe zanechávame kúsok […]

…pri mojich Potulkách sa stáva, že miesto, ktoré sa chystám navštíviť, alebo tam prichádzam náhodne lákaný výhľadmi na horizonte, že to miesto poznám, že som tam už niekedy bol a tak pri novoobjavovaní sa potom zážitok spája s neustálym vystupovaním spomienok. Niekedy sa tie spomienky vynoria pri pohľade na nejakú scenériu, vec, niekedy pri dotyku odrazu známeho […]

… v čase školopovinnom sme chodili na koncoročné školské výlety niekam, kde sa to zdalo byť nesmierne zaujímavé, príťažlivé a možno aj tajomné. Veľmi sme sa na tie výlety tešili. Jednak preto, že sme neboli v škole a od výletu sme očakávali strašne veľa rôznych zážitkov a jednak výlet už definitívne predznamenával koniec školského roku a niesol sa už v […]