pravda krásy

…nemôžeme precestovať celý svet, tak ako sa nedajú obsiahnuť všetky sny. Ale pokiaľ môžeme ísť cestami našich predstáv, napĺňame si aj naše sny. A každým splneným snom sa objavia na obzore ďalšie. Neznáme, tajomnokrásne, mystéria objavovania. V čase, keď sme ešte museli nosiť do školy na hodiny zemepisu zemepisný atlas, stal sa tento do tvrdej väzby […]

Trochu sme si privstali k cestám a cestičkám, chodníkom, obzorom, ktoré sa neustále vzďaľujú a my sa nimi napriek tomu dáme vábiť. Zvodom ich farieb, vôní, tajomnom nepoznaného a mámivého odbočíme doľava, cestičkou, ktorá kamsi vedie a nás zlákala. Keby sa nás niekto opýtal prečo cestičkou doľava, určite by sme nevedeli odpovedať. To je Istria a my ju pomaly […]

Gemer, až magické slovo pre pomenovanie nádhernej krajiny, územia bývalej Gemersko-malohontskej župy, synonymum bohatstva bohatej minulosti, prosperity, rozmachu a rozkvetu priestoru. Gemer, ktorý oddávna lákal svojou prehojnosťou rúd ukrytých pod zemou, pritiahol sem nemeckých kolonistov, ktorí z tohto kraja urobili stredisko banských ťažieb a hutníckej výroby […]

…niekedy hľadáme už dávno nájdené, niekedy hľadáme to, na čo sa práve pozeráme a niekedy hľadáme nedosiahnuteľné chiméry a oči nám nedovolia vidieť okolo krásno a objavno, dávnoveké a prebohaté historičnom a prebohaté umom. Niekedy sa vrátime po mnohých časoch na miesto, kde sme už raz boli, dávno a objavujeme nanovo to, čo sme už raz objavili, ale […]

„ Keď budeš počuť šum vtačích krídel, mysli na ich slobodu. Keď budeš vidieť ich tiene plávať na zemi, mysli na to, že plávali aj po miestach o ktorých snívaš. Ale oni sa stále vracajú tam, odkiaľ prvý raz vzlietli“ Krúžili sme nad Etnou a uvažoval som nad tým, aké pocity majú miestni ľudia, keď vidia z mohutnej hory vystupovať obláčiky pary. Obleteli sme tú […]

Svet je priestor naplnený záhadami. A je nádherným darom možnosť, či potreba tieto záhady objavovať. Niekedy sa pristihnem pri tom, keď sa prechádzame starými historickými uličkami, akoby som listoval fotografickým albumom, ktorý je plný starých fotografií a patril niekomu inému. Naším predkom, ktorí tu už nie sú. Ešte ich spoznávame na niektorých z čiernobielych, […]

…doslova v poslednej chvíli som ešte stihol skvelú výstavu skvelého výtvarníka Jozefa Mužilu /1967/ v Turčianskej galérii v Martine. „Možnosti“. Autor žijúci v Martine je z môjho pohľadu „málo videný“, málo exponovaný na našej výtvarnej scéne, málo prezentovaný aj napriek jeho nespornej originalite a jedinečnosti vyjadrovania. Zjavne v jeho povahovej […]

… kedy som prvý krát pocítil túžbu preniesť sa časom do minulosti, do iného obdobia, do iného času. Ono to asi bude vždy až po poznaní niečoho, čo sa udialo niekde v nepoznaní. A čím viac je to nepoznanie zastreto vrstvou neznáma, tým je tajomnejšie a záhadnejšie, a tým viac láka, a tým viac priťahuje, a tým viac chce, aby sme išli za nim. Ono to bude až potom, […]

…stále som sa vyhýbal tomu, aby som sa stal cestujúcim v tom nikdy nekončiacom zástupe, ktorým sa ženú po všetkých cestách sveta turisti. A robia zeme, vyrábajú zeme, robia destinácie. Niekedy v jeseni minulého roku som nechtiac vypočul rozhovor dvoch mamičiek v kaviarni jedného nákupného centra. Sú to také kaviarne nekaviarne v ktorých sa schádzajú mamičky […]

…hľadáme doma krásy Toskánska, Andalúzie, Alpských dolín…,len akosi zabúdame, že iní k nám chodia hľadať krásy Slovenska, Turca, Blatnickej doliny. Koľko krát sme porovnávali „toto je nádhera, ako krajina pri Montalcino, vinohrady ako pri Pianacci…“. Lenže „táto“ nádhera zvlnenej krajiny s kopčekmi a dolinami je pri jednom z pohľadov z Brotnice […]