Založ si blog

Potulky CVI – Zámok a park Topoľčianky

 

…keď vstupujeme do historických miest, hradov a zámkov, máme pocit, akoby sme prechádzali tou pomyselnou „bránou času“. Pocit, pri ktorom vidíme svoju ruku prechádzať chvejúcou sa oponou hranice „zeme nezeme“ a dlaň a prsty už sú „tam“ a naše telo je ešte „tu“. Potom nesmelo vstúpime do priestoru historična, krásna a čarovna, kráčame po kamennej dlažbe gotiky a renesancie s očakávaním toho, čo je za rohom. Pri každej ceste hľadáme podvedome miesta, ktoré dobre poznáme z dávnej minulosti zakrytej hmlami zabudnutia. Nachádzame niečo, čo sme už videli, čo sme už zažili, kde sme už boli, zažívame déjà vu. Nevieme to vysvetliť a väčšinou ani nijako zvlášť nehľadáme príčinu…Sny sa prelínajú s realitou a niekedy je fajn nehľadať hranicu medzi „fluidom a pevnou zemou“. Niekedy je krásne preniknúť do priestorov voňajúcich dávnou históriou a nepátrať po receptoch možností tajomných ciest časom. Keď sme sa vybrali do Topoľčianok k zámku, ktorý tu stojí na základoch obrannej pevnosti , vodného hradu z 13. storočia, cítili sme vône, ktoré sme mali uložené v depozitoch spomienok z minulých návštev. A je vlastne dobre, že sme sa ani tak nepachtili za novopoznaním interiérov zámku, ktoré sme už mali pochodené a napozerané.  Aj keď to vlastne zabránilo ani nie tak naše chcenie, ale v podstate realita skutočnosti, na ktorú sme v priestoroch nádvoria zámku naďabili. Najprv sme chceli prejsť monumentálnym vstupom centrálnej kruhovej vstupnej haly do renesančného, arkádového nádvoria. No vrátila nás akási podivná plastová stena, ktorá bránila priechodu do nádvoria. Chuť na kávu nás preto nasmerovala k bočnému vchodu a až prienikom cezeň sme pochopili prvotnú prekážku. Niekto z miestnej honorácie chcel mať svadbu na zámku, lebo čím by sa už mohol ukázať pred obcou aby mu závideli ? Na jednej strane chcel mať svadbu na zámku, ale nádvorie sa mu zdalo zrejme príliš otvorené a tak z nezvyku na veľkoleposť zámockých priestorov si dal na nádvorí postaviť plastový stan. A tak v konečnom dôsledku miestna honorácia mala síce svadbu na zámku, ale v podstate v stane. Možno si miestna honorácia dáva namontovať aj do mercedesov motory z trabantov, lebo im chýbajú tie známe trtkavé zvuky. Neviem. Nuž oželeli sme kávu aj obed v reštaurácii zámku, ktorý bol postavený na základoch stredovekej pevnosti, ktorej výstavbu povolil Júliusovi Rúfusovi v roku 1307 kráľ Karol Róbert s výsadou ryžovania zlata v okolí. V 16. storočí bola na severnej starne pristavaná obranná veža, kvôli hrozbe tureckého nebezpečenstva. Napriek tomu hrad v roku 1536 vypálil Ján Záblatný s výdatnou pomocou tureckej jednotky. Okolo ruín starého hradu bol postupne vystavaný nový renesančný kaštieľ, ktorého súčasná podoba je však výsledkom následných rozsiahlych klasicistických úprav najmä grófom Jánom Keglevichom. V 19. storočí. Ten dal odstrániť južné renesančné krídlo a nahradil ho pompéznym klasicistickým traktom, ktorý môže byť príkladom čistého prejavu klasicistickej architektúry. Zámok slúžil v minulosti aj ako letné sídlo Habsburgovcov a potom neskôr tu letnili prezidenti novej, Československej republiky. Súbežne s výstavbou renesančného zámku vznikal na rozsiahlych pozemkoch panstva park, ktorého rozvoj v súčasnom ponímaní je neskôr spájaný najmä s menom grófa Jána Nepomuka Keglevicha de Buzin a následne s Hbsburgovcami. Tak dostáva prírodno-krajinársky park charakter v tom čase módneho anglického parku. Od roku 1921 park spravujú Štátne lesy. A tak vstupujeme do kúzelnosti prírodných priestorov, ktoré vytvoril človek na obraz svojich predstáv o kráse a dobovej estetike, dávame sa podmaniť malebnosťou scenérií, ktoré vytvárajú úžasné zoskupenia javorov a libanonských cédrov z ktorých voľne vystupujú trávnaté plochy posiate farebnými lúčnymi kvetmi, aby do nich opäť vstúpili mohutné stromy ginka dvojlaločného, alebo mohutných bukov červenolistých. Romantično ešte snáď stále voňajúce parfumami pánov a dám v hodvábe a brokáte krinolín frivolne točiacimi slnečníkmi na pleci nad cylindrami pánov, v jemnom opare púdrov na vysypaných chodníkoch parku je akosi stále cítiť. Alebo to len chceme cítiť. Keď sme prechádzali nádhernou alejou bukov, cez krvavočervené listy ktorých presvitalo slnko, sedela tam na lavičke so sklonenou hlavou. Najprv sme videli len jej siluetu a nevdojak mi pripomenula jednu sochu, s prepáčením od Jána Kulicha, Dievčatá, ktorá je pred školou na Teplickej ul. v Bratislave. Ale silueta čítajúcej sa pohla, keď začula naše kroky. Akoby tam patrila, akoby bola súčasťou tej umelo vytvorenej prírodnej nádhery s malými romantickými altánkami, jazierkami, plastikami dobovými i súčasnými. Nevdojak som si uvedomil, že mám tak trochu strach, že tieto parky, tieto oázy nádhernej vegetácie, arboréta, čoraz viac začínajú pripomínať to, čo v ríši zvierat znamenajú zoologické záhrady a v tradičnej architektúre skanzeny. Žijeme vo svete umelo vytvorených priestorov, ako nahrážok toho, čo sme zničili. Niekedy mám pocit, že človek si takto kupuje odpustky za svoje činy voči prírode. Ale veď ako napísal Lynn Townsend White, Jr. „Osud Zeme bol spečatený už v siedmom storočí nášho letopočtu vynálezom pluhu s postrojom pre ťažné zviera. Tento nový nástroj sa „vrhol na pôdu ako dýka“ a obrábanie pôdy sa premenilo na ekologickú vojnu. Najprv bol človek súčasťou prírody a teraz sa stal jej vykorisťovateľom“. No, nech je to akokoľvek, v centre Topoľčianok sme našli vynikajúci hostinec. Pri dobrom obede sme si ukladali precítené i videné do depozitných slojov spomienok a opäť som si uvedomil, aké je dobre v tomto čarovne niekoho držať za ruku. Niekoho, komu môžeš ukázať krásno, niekoho, komu môžeš povedať o vôňach, ktoré cítiš, niekoho, koho sa stačí len dotknúť končekmi prstov, aby bolo všetko povedané. A ďalej objavujeme tajomno toho, čo je za najbližším rohom….

 

text, foto © Peter Krivda Soliwarski

Potulky CVIV – Múzeum kysuckej dediny, Vychylovka

16.01.2023

…prechádzal som stranami histórie Vojtecha Zamarovského, keď som si v našej knižnici chcel pozrieť pôvodne úplne niečo iné. Ale musel som otvoriť Grécky zázrak, ktorý sa mi akosi sám nanútil a opäť fascinovaný úžasnou schopnosťou Zamarovského pútavo opisovať dej, ktorý je v mnohých prípadoch u iných autorov zmesou nezáživných faktov z oblasti [...]

Potulky CVIII – Hrad Prozor, Vrlika /HR/

04.12.2022

..sú tuláci, ktorí cestujú s presne stanoveným plánom a aby dosiahli svoj cieľ, ktorý si naplánovali, neuhnú zo svoje cesty. Keď sa tak zamyslím, tak to vlastne nie sú tuláci, ale povedzme cestovatelia. Lebo tuláci, my síce vieme, kde je náš pomyselný cieľ, ale keď po ceste je tak nesmierne veľa lákadiel, ktoré sa vynárajú spoza obzorov. Nádherná krajina údolia medzi [...]

Kaplnka sv. Kozmu a Damiána, Šamorín, alebo Príklady priťahujú ?

10.10.2022

Každé mesto, každá obec má svoju pamäť, má svoje genius loci s neopakovateľnými prvkami architektonického a kultúrneho prostredia. Každý z nás vedie vnútorný dialóg s obrazom miesta, ktorý vytvoril čas a naša pamäť. Vtedy, alebo dnes. Odtlačok, do ktorého sa premieta pocit vznešenosti, tajomnosti, estetiky, ale aj nostalgie, prvých lások, osudových rozhodnutí, [...]

pakistan nehoda oheň autobus

Po nehode autobusu na juhozápade Pakistanu je na mieste najmenej 40 mŕtvych

29.01.2023 08:38

Vozidlo explodovalo po páde z mosta.

leopard 2

Nemecká zbrojovka: Sme schopní vyrobiť viac tankovej munície, než svet potrebuje

29.01.2023 07:46

Nemecká zbrojovka Rheinmetall je pripravená výrazne zvýšiť výrobu tankovej a delostreleckej munície, aby uspokojila silný dopyt Ukrajiny i západných krajín.

Petr Pavel, Česko, voľby

New York Times: České voľby boli testom populizmu. Denník upozorňuje aj na Fica

29.01.2023 07:00

Súboj o post českého prezidenta bol podľa amerického denníka New York Times prvým v rámci série dôležitých volieb v strednej a východnej Európe.

vojna na Ukrajine

ONLINE: Kyjev rokuje o raketách dlhého doletu. Cieľom je aj Krym

29.01.2023 06:03, aktualizované: 07:59

Ukrajina rokuje o dodávkach rakiet dlhého doletu, aby mohla ničiť ciele hlboko za frontovou líniou, napríklad sklady munície.