pravda krásy

…sú miesta, ktoré keď ovoniam, v ktorých keď ochutnám steblo trávy, keď vidím zapadať slnko a keď pocítim mäkkosť tráv pod modravou, nedá sa im už vyhnúť. Priťahujú, vábia, tešia v radosti i utešujú. A potom hľadám len zámienku, aby som sa dal ako milenkou zlákať. Na Turiec. Do rozľahlej doliny medzi Malou a Veľkou Fatrou. A keď sa aj kamkoľvek vyberiem, […]

Žiadna krajina nie je škaredá. Škaredé sú len skutky, ktoré na nej vykonal človek. Každý počin človeka v minulosti si zaslúži pozornosť súčasna. Ale nie každý čin človeka dneška je hodný pozornosti budúcna….kým Potulky vedú miestami, ktoré v sebe uchovávajú krásno i tajomno minulosti, pokoj, vznešenosť a nádheru prírody, nechávajú v našich spomienkach […]

…keď sme otvárali túto výstavu, ešte sme nevedeli aký džin zla bol vtedy vypustený na inom mieste vo svete v tom istom čase, piatok 13…. THALASSA III – More III …niekedy sa stačí stretnúť s jedným obrazom, jedným výtvarným dielom a preskočí akási iskra, ktorá povie o jeho autorovi možno viac ako čítanie, alebo počúvanie rozhovorov s […]

Obdobie dní spomienok na zosnulých, kedy farby a vône z minula sa miešajú so súčasnými. Je do nich zakódovaná pamäť na fluidum minulosti, ktoré je cez ne tu, teraz. Z hmiel sa vynárajú reminiscencie vzdialených, ale neustále prítomných v nás. Trochu nostalgie, melanchólie v mihotavom plameni sviečky. A do týchto tklivodní prichádza bratislavská Galéria Z s výstavou […]

Keď som bol malé dieťa, bývali sme spolu s naším dedom. Dedo vstával každé ráno skôr ako my ostatní a varil si na raňajky kávu – cigóriu. Keď som vstal, dedo už mal kávu uverenú a celý dom voňal od tej jeho kávy – cigórie. Mal som veľmi rád tu vôňu. A keď niekedy rozmýšľam, čo mi pripomína vôňu domova, tak sa mi odkiaľsi zo spomienok vynorí vôňa […]

…kto zabráni divokým husiam aby vyleteli do diaľok, kto zakáže nádherným motýľom roztvoriť farebné krídla aj keď nesvieti slnko, kto zastaví prúdenie vôni diaľav aj keď fúka protivietor ? A kto zabráni tulákom celého sveta aby nasali tieto vône, zobrali do ruky tulácku palicu a ukázali ňou niekam tam, za obzor ? Nie je nutné ísť strašne ďaleko, nie je nutné […]

…ešte dnes, zajtra, do stredy je ešte leto. Ako tak. Na myjavských kopaniciach už veľmi leto nie je. Vlastne ešte je, ale už tak akosi na odchode. Akoby už malo otvorené dvere, ktorými vošla jeseň, ale ono, to leto sa s tým ešte nevie zmieriť. Prechádza sa po čím ďalej tým dlhšie rannou rosou mokrých lúkach, prediera sa plávajúcimi rannými hmlami v dolinách, […]

…“keby tak bolo viac času. Vieš čo, starý, to je strašné. Je neviem kam sa skôr pohnúť. Od rána je to na zbláznenie. Nestíham, nestíííham. Katastrófa.“ S hlasom zúfalca a pohľadom štvaného zvieraťa sa mi zveruje Sveťo s prilepeným mobilným telefónom na uchu. „To nepatrilo vám. Jasné, že prídem. Ráno ? Už o siedmej ? Viete ten násyp, to asi nebude ono. […]

Začiatok marca je také obdobie, kedy viete, že nech si zima robí čo chce, už to má spočítané. Na druhej strane jar sa tiež urputne sama seba presviedča o svojej novej sile, ktorá keby prišla kedykoľvek, pre nás tulákov je to stále neskoro. Toto obdobie volám „časom volania divokých husí“. Motajú sa na svojich zimoviskách, skúšajú krídla, nahlas gágajú jedna cez […]

… na mnohých Potulkách som prechádzal Jablonicou, obcou na západnom úpätí Malých Karpát, ktorá vznikla podľa záznamov okolo roku 1262 na starej ceste Via Bohemica. Kaštieľ, ktorý tu stojí prakticky na okraji hlavnej cesty v centre obce som stále obchádzal s tým, že sa tu zastavím po ceste […]