pravda krásy

…keď sme si pochutnávali na výbornej káve pri stolíku pred malým barom v uličkách chorvátskeho primorského mestečka sv. Filip i Jakov , pozorovali prechádzajúcich turistov, ktorí sa pokúšajú ísť v miestach tieňa a medzi ich nohami pobehujú veľké čajky v nádeji, že niečo sa im ujde z toho, čo ľudia zajedajú pri chôdzi. Najviac ich bolo pred miestnou […]

…keď sme schádzali po chodníku z hradu Svojanov do obce, začalo opäť trochu poprchávať a bolo nevľúdne a mokrosť vliezala všetkými možnými cestičkami pod vrstvy oblečenia. Ale náš plán to nezmenilo a tak sme putovali do neďalekých Svitav. V marci je niekedy jar už v plnej kráse. Ovšem terajšia jar vo Svitavách v marci bola kdesi ešte pred bránami. […]

…najprv prídu len také jemné vône. Cez ráno otvorené okná. Vánky, ktoré ich prinesú už nie je cítiť snehom. Potom lúč slnka. Je iný, je mámivý. A tam z diaľky, spoza obzoru sa najprv veľmi tichučko, ale potom čoraz nástojčivejšie začne ozývať šum krídel. Šum, ktorý tak omamne vonia diaľkami. Jarné volanie divokých husí. To je to úžasné znamenie […]

Po rôznych informačných kanáloch sa šíria nie veľmi pozitívne správy o novej stálej expozícii diela Národného umelca Miloša Alexandra Bazovského v trenčianskej galérii nesúcej meno tohoto skutočne velikána slovenskej moderny. Nedalo mi to aby som sa neišiel pozrieť na spôsob ako sa vedenie galérie, ako som sa dozvedel tiež nové, vysporiadalo s novou koncepciou […]

…stál som v bielom snehu pred bielym travertínovým pylónom a mysľou mi neustále prebiehalo „deväť tisíc, deväť tisíc, deväť tisíc životov“. Koľko je deväť tisíc ? Viem koľko je to v peniazoch, viem koľko je to v kilometroch, viem koľko je to na váhu…koľko je deväť tisíc životov ? Koľko je to krvi z deväť tisíc životov ? Koľko je to sĺz za […]

Slnečné lúče sa odrážali od čerstvo napadaného snehu až sme oči museli privierať a pomedzi žmúriace viečka sme sa kochali siluetou drevenej trojvežovej cerkvi sv. Paraskevy na kopci nad zasneženými domcami skanzenu vo Svidníku. Nohy sme mali zaborené v snehu do pol stehien, nasávali sme ostrý, mrazivý vzduch a bolo nám prekrásne. Chodník ku kostolu nebol odhrabaný […]

….keď sme boli malé deti, mali sme zaužívaný opakujúci sa obrad. Každú nedeľu ráno sme zaliezli do rodičovských postelí a počúvali rozprávky. V izbe u rodičov sme mali také veľké rádio s magickým zeleným okom a horným príklopom, ktorým sa otváral gramofón. A keď nám nestačili rozprávky z rádia, pustili sme si rozprávky na gramoplatniach. Keďže sme […]

…uletelo už veľmi veľa zím od čias, kedy som chodil k nášmu strýkovi Lacovi, ktorý bol v časoch nášho detstva a mladosti ( v tom čase sa ešte termín adolescent nepoužíval a keď som ho prvý raz počul od našej učiteľky chémie pani Helcmanovskej , tak som si myslel, že je to nejaká nákazlivá choroba),teda strýko Laco, ktorý bol guru nášho […]

Stalo sa už akousi tradíciou, ktorá ale vychádza z programového zámeru, že sa v bratislavskej Galérii Z stretávame so špičkovým výtvarným umením zo sféry abstraktného umeleckého vyjadrovania. Dramaturgickú skladbu a program spomínanej galérie určuje výtvarník a galérista Viktor Hulík. Je nesporne podnetné, že okrem tvorby výtvarníkov domácej scény mapuje […]

Keď je jar v plnom rozlete a kvety stromov už pomaly opadávajú a sadajú k zemi ako unavené motýle, biele, ružové, červené, ale ich vôňa je ešte stále vo vzduchu a mieša sa so sladkastou z miazgy stromov, vtedy keď listy sú ešte lesklé a lepkavé ako novorodeňa, vtedy sú obzory akosi bližšie a príťažlivejšie a lákavejšie, vtedy sú cesty, všetky […]