…Jan Werich raz povedal „Čas má plné kapsy překvapení“. A ja by som k tomu dodal…a cesty ich skrývajú za každou zákrutou. Sú miesta , ktoré odjakživa priťahovali ľudí niečím, čo je ťažko vysvetliteľné a možno aj ťažko pochopiteľné. Možno je to ťažko vysvetliteľné a pochopiteľné z nášho, dnešného pohľadu, naším súčasným uvažovaním, v […]

Napriek tomu, že na svojej ceste ideme vpred, často sa stane, že cieľom je minulosť.. …miesta, ktorých sa dotýkame teraz prinášajú spomienky na mnohé z tých, ktorých sme sa dotýkali v minulosti. Teraz, keď prechádzame cez Trstín smerom na Senicu, hneď za obcou vedľa cesty je starý židovský cintorín. Občas sme sa tam zastavili a posedeli medzi náhrobnými […]

…ráno sa nad poliami vznášajú ľahké biele závoje hmiel, ktoré si tu v chvate zabudli rozšantené a roztancované víly po nočných veselostiach a s príchodom ranného svitania unikali pred lúčmi slnka. Spomenul som si na Gemer, na gemerské doliny spred niekoľkých rokov , keď sme v neskorú jeseň prechádzali ponad ne a kdesi, bolo skoro ráno, sme sa zastavili pri kope […]

Túlať sa za starými historickými pamiatkami je ako navštevovať ľudí z minulosti. Nie sú už medzi nami, ale ich odkaz, stopa tu ostala. Hladiť chladné kamene stien románskych, či gotických kostolov je ako podávať si ruky s tvrdými rukami kamenárov stredoveku. Pred niekoľkými rokmi, keď som pripravoval materiály k vtedy vynikajúcej súťaži pripravovanej Ministerstvom […]

…na cestách po Slovensku je takmer nemožné vyhnúť sa pamätníkom padlým v prvej a druhej svetovej vojne. Padlí v Slovenskom národnom povstaní sú v mnohých prípadoch pochovaní tam, kde ich našla smrtiaca strela nemeckých nacistických zločincov. Sú to väčšinou jednoduché skromné pamätníčky o ktoré sa žiaľ v mnohých prípadoch nemá kto postarať […]

…keď sa moje Potulky spájajú s miestami voňajúcimi históriou, stále mám tak trochu pocit cestovania v čase. V časoch mojich detských začiatkov objaviteľských ciest sme sa presúvali s rodičmi z miesta na miesto vlakmi. A ja som sa stále pri nastúpení do vlaku domáhal miesta pri okne. Mal som veľmi rád tie miesta pri oknách vlaku, kde som sa odrazu pri prvom trhnutí […]

S trochou nostalgie a spomienok sme sa po rokoch vracali na Moravu do Slávkova u Brna. Pamätám si, že vtedy sme tu boli v zime asi hneď po Novom roku. Nebol sneh a všetko bola také akési nevľúdne. Aj to mestečko, teraz presvietené slnkom, bolo vtedy šedé a chladné. Slnko, svetlo, farby, vône, mesto, zámok zmenia náladu a pohľad. Len jedno sa mi akosi nezmenilo. To, čo […]

…tak sme sa trochu zamotali pri hľadaní kostola sv. Marije v Blizne Gornjoj. Išli sme z Primoštenu cez Mitlo a Bliznu Donju a potom kúsoček na sever. Dá sa aj z Mariny, ale z Primoštenu to bolo akosi lákavejšie. Po cestách medzi kamennými kopcami na ktorých asi len zázrakom rastú zelené kríky a zakrpatené duby a borovice. Medzi tým odrazu olivové a figové […]

…keď hľadáme poklady, nemusia sa vždy lesknúť, keď hľadíme do diaľky, nemusí tam byť iný kontinent, keď obdivujeme históriu, vedzme, že aj my sme jej súčasťou…úplne na konci marca, ešte sa príroda len pokúšala zazelenieť, na konci marcového týždňa sme sa vybrali na dlho odkladané miesto úplne na Maďarských hraniciach. Hrad Šomoška. Keď sme […]

…leto sa už pomaly schyľovalo ku koncu. Ešte bolo prázdninové, ešte bolo dovolenkové, ale už sem tam bolo cítiť závanmi nostalgie. Ešte zďaleka nie tej chrizantémovej, alebo zlatolístej, ale takej tej plávajúcej v tichých, ešte veľmi priehľadných a ľahunkých hmlách. Keď som ráno vyšiel s Árésom na lúky za domčekmi v osade Pšov, kde sme pár dní privoniavali […]