pravda krásy

…keď sa moje Potulky spájajú s miestami voňajúcimi históriou, stále mám tak trochu pocit cestovania v čase. V časoch mojich detských začiatkov objaviteľských ciest sme sa presúvali s rodičmi z miesta na miesto vlakmi. A ja som sa stále pri nastúpení do vlaku domáhal miesta pri okne. Mal som veľmi rád tie miesta pri oknách vlaku, kde som sa odrazu pri prvom trhnutí […]

S trochou nostalgie a spomienok sme sa po rokoch vracali na Moravu do Slávkova u Brna. Pamätám si, že vtedy sme tu boli v zime asi hneď po Novom roku. Nebol sneh a všetko bola také akési nevľúdne. Aj to mestečko, teraz presvietené slnkom, bolo vtedy šedé a chladné. Slnko, svetlo, farby, vône, mesto, zámok zmenia náladu a pohľad. Len jedno sa mi akosi nezmenilo. To, čo […]

…tak sme sa trochu zamotali pri hľadaní kostola sv. Marije v Blizne Gornjoj. Išli sme z Primoštenu cez Mitlo a Bliznu Donju a potom kúsoček na sever. Dá sa aj z Mariny, ale z Primoštenu to bolo akosi lákavejšie. Po cestách medzi kamennými kopcami na ktorých asi len zázrakom rastú zelené kríky a zakrpatené duby a borovice. Medzi tým odrazu olivové a figové […]

…keď hľadáme poklady, nemusia sa vždy lesknúť, keď hľadíme do diaľky, nemusí tam byť iný kontinent, keď obdivujeme históriu, vedzme, že aj my sme jej súčasťou…úplne na konci marca, ešte sa príroda len pokúšala zazelenieť, na konci marcového týždňa sme sa vybrali na dlho odkladané miesto úplne na Maďarských hraniciach. Hrad Šomoška. Keď sme […]

…leto sa už pomaly schyľovalo ku koncu. Ešte bolo prázdninové, ešte bolo dovolenkové, ale už sem tam bolo cítiť závanmi nostalgie. Ešte zďaleka nie tej chrizantémovej, alebo zlatolístej, ale takej tej plávajúcej v tichých, ešte veľmi priehľadných a ľahunkých hmlách. Keď som ráno vyšiel s Árésom na lúky za domčekmi v osade Pšov, kde sme pár dní privoniavali […]

Spomienky, to sú neustále cesty v priestoroch, ktoré sme už raz prešli a teraz sa pokúšame nimi prechádzať ešte raz. Tieto „druhé“ cesty, tie spomienkové cesty aj napriek tomu, že sú už len akýmsi premietaným filmom tých reálnych ciest, tie spomienkové cesty majú jednu výhodu. Keď ideme po cestičkách spomienok, odpratávame z pred seba všetko to, čo na reálnej […]

Niektoré cesty sa zdajú byť nezaujímavé , až neskôr zistíte, že vedú k pokladom, ktoré ste inde hľadali z veľkým úsilím. Po Jadranskej magistrále od Šibeníka k Splitu sme sa prevážali mnoho krát. Mnoho krát sme boli aj v malebnom mestečku Rogoznica, postavenom tak, ako vedľajší Primošten pôvodne na ostrove, ktorý bol neskôr spojený s pevninou skalnatou úžinou. […]

….ráno pri rádiu som si spomenul na nášho strýka Laca. Pri nejakej talianskej piesni, ktorá z neho znela. Taliansko stále znie v mojich spomienkach v súvislosti so strýkom. Už nežije. Vedel krásne snívať a tiež hľadal vône. Miloval umenie starých majstrov. Najmä talianskych. V jednej izbe mal obrovskú knižnicu a v nej naprataných kníh do prasknutia. A nie len tam. A […]

…nie vždy a všetko musí vyjsť podľa predstav a plánov, ktoré si urobíme pred cestou v nádeji ideálnych zážitkov. Ono vlastne nikdy a takmer nič nevyjde tak, ako si to vopred naplánujeme v blahej predstave o budúcej ceste. Nenapadol sneh. Tak sme si želali, aby napadol sneh na Poloniny, keď sme tam smerovali po Novom roku. Nenapadol. Poloniny. Magické sovo. Akoby z […]

…sadli sme si v kaviarenskej terase na Hlavnom námestí, lebo odtiaľ sme mali celé okolie v dohľade. Všetko sa dalo tak nádherne pozorovať pri výbornej káve bez nepríjemného pocitu vtierania sa do súkromia. Premlelo sa tu strašne veľa ľudí, lebo okrem toho, že je to jedno z centier mesta, predávajú tu aj skvelú zmrzlinu. Teda zrejme je skvelá, keď si ju chodí práve […]